SKALNATÉ KRÁĽOVSTVO

Vršatské bradlá patria k najpôsobivejším krajinným scenériám Bielych Karpát. Niekomu môžu pripomínať bájne zakliate kráľovstvo, inému atmosféru filmov o indiánskom náčelníkovi Apačov Winnetouovi. Najvyšší bradlový hrebeň na Slovensku očarí každého bez rozdielu veku. Ak sa vydáte po náučnom chodníku Okolo Vršatca, ktorý by ste mali podľa turistických portálov zvládnuť zhruba za tri hodiny, možno zahliadnete aj vzácneho dravca – sokola sťahovavého.

Vo vápencových masívoch, nazývaných bradlá, môže pozorné oko geológa či paleontológa spozorovať fosílie niekdajších živočíchov. V lokalite Vršatca neďaleko Púchova sú to napríklad amonity, ktorých schránky pripomínali kotúč, a preto dostali pomenovanie podľa staroegyptského boha slnka Amona. Zväčša dorastali do 40 centimetrov, no niektoré mali priemer až dva metre. Vo vápencoch Vršatských bradiel našli vedci aj skameneliny endemických druhov, ktoré sa nevyskytujú nikde inde. Ide napríklad o koraly Enallhelia vrsatecis. Pri pohľade z diaľky pôsobia Vršatské bradlá ako jednoliaty celok, no v skutočnosti ich tvorí niekoľko samostatných častí. Najpôsobivejší je skalnatý masív Vršatec-Javorník (898 m), ktorý sa tiahne z juhozápadu na severovýchod a pri pohľa-z údolia Váhu vytvára jedinečnú panorámu. Až za touto hradbou sa k nebu dvíha najvyšší vrch bradiel – Chmeľová (925 m).

Na okružný náučný chodník Okolo Vršatca môžete vyraziť z parkoviska pod bradlami nad obcou Vršatské Podhradie s približne dvomi stovkami stálych obyvateľov. Tešiť sa môžete nielen na pôsobivé výhľady, ale aj na bukový les pralesného typu. K najatraktívnejším lákadlám však patrí zrúcanina Vršateckého hradu. Nachádza sa v južnej časti masívu Vršatec-Javorník. Ruina je krytá skalami, takže od Váhu ju nevidno. K rozvalinám sa dostanete z malebného Vršatského Podhradia, odkiaľ vedie asfaltová cesta naprieč masívom Vršatec-Javorník k hotelom pod Chmeľovou.

Hrad má rovnako ako ostatné slovenské stredoveké pevnosti bohatú históriu. Postavili ho v 13. storočí, neskôr ho ovládol Matúš Čák Trenčiansky, známy ako pán Váhu a Tatier. Následne sa dostal do rúk významného šľachtica poľského pôvodu Ctibora zo Ctiboríc. Kráľ Matej Korvín ho v roku 1470 zase daroval zemanom zo Slopnej. Hrad odolal útoku bojovníkov prvého protihabsburského povstania (v rokoch 1604 až 1606) vedeného Štefanom Bočkajom a prestál aj osmanskú ofenzívu z roku 1663. V roku 1680 ho však vypálili stúpenci protihabsburského povstania (v rokoch 1678 až 1686) organizovaného Imrichom Tökölim a počas povstania Františka II. Rákociho (v rokoch 1703 až 1711) pevnosť vyhodili do vzduchu vojaci cisárskej armády.

Pôvodná stavba pozostávala podľa portálu hrady-zamky.sk z horného a dolného hradu. V areáli sa nachádzali aj rozsiahle pivnice, koniareň, pekáreň či sklad obilia. Na mierne vyvýšenom mieste stál renesančný palác.

Po zásahu cisárskeho vojska už hrad neobnovili, pretože šľachta sa po odznení protihabsburských povstaní začala sťahovať do pohodlnejších sídiel. Patril medzi ne aj kaštieľ v obci Pruské, ktorá je od Vršatského Podhradia vzdialená necelých sedem kilometrov. Keď kaštieľ v spomínanom roku 1663 zničili Turci, v roku 1787 ho obnovili v barokovom a klasicistickom štýle. V súčasnosti v ňom sídli stredná odborná škola.

Z Pruského je to približne desať kilometrov do dediny Červený Kameň. Tá sa pýši 45-metrovým bradlom červenkastej farby v tvare ihly. Vápence sa sfarbujú do červena vtedy, keď obsahujú prímesy oxidu železa a sú vystavené zvetrávaniu. Do Červeného Kameňa sa dostanete aj z Vršatského Podhradia, a to po modrej turistickej značke. Trasa meria necelých päť kilometrov. Ak by ste sa vybrali opačným smerom, po piatich kilometroch by ste dorazili na hrad Lednica. Aj ten vypálili cisárske vojská, a to v roku 1710. Rod Maťašovskovcov ho však dal v roku 1746 opraviť a definitívne schátral až na prelome 19. a 20. storočia. Ruiny hradu sa rozprestierajú na okraji pôsobivého Lednického bradla, ktorého časť je sprístupnená vďaka schodisku vytesanému do skaly.

• 10: dĺžka turistického okruhu okolo Vršatca v kilometroch
• 65: počet druhov mäkkýšov žijúcich v lokalite v súčasnosti
• 82: rozloha prírodnej rezervácie Vršatec
• 650: v hektároch nadmorská výška obce Vršatské Podhradie