Krakov buduje metro za miliardy, Bratislava zostáva najväčším hlavným mestom Európy bez plánov na metro

24. septembra 2025 predstavil primátor Krakova Aleksander Miszalski konkrétne plány na výstavbu metra. Nie sú to len politické sľuby – v roku 2026 sa má podpísať zmluva na technickú dokumentáciu a do roku 2030 má byť vyhlásená súťaž na samotnú stavbu.

Poľsko tak stavia už druhú sieť metra v krajine. Prvé metro v Poľsku funguje vo Varšave od roku 1995, dnes má dve linky s celkovou dĺžkou 41 kilometrov a prepraví viac ako 195 miliónov pasažierov ročne. Krakovské metro má byť ešte ambicióznejšie – plánuje sa použitie najmodernejších technológií vrátane autonómnych súprav, vysokej frekvencie spojov a maximálnej energetickej úspornosti.

Krakovské metro má pozostávať z dvoch liniek – M1 a M2 – s celkovou dĺžkou takmer 29 kilometrov. Trasy budú viesť prevažne v podzemných tuneloch, čo umožní bezpečný prejazd pod hustou zástavbou historického centra. Linka M1 spojí Novú Hutu s mestskou časťou Opatkowice, linka M2 povedie z Nowej Huty do Kurdwanowa.

Celkovo sa plánuje 29 staníc, v dosahu ktorých bude žiť takmer 40 percent obyvateľov Krakova. Denne má metro prepraviť približne 280-tisíc pasažierov. Vďaka metru sa doba cestovania výrazne skráti – napríklad z Nowej Huty do Národného múzea namiesto 40 minút len 26 minút, z Klín na hlavnú železničnú stanicu namiesto 50 minút len 24 minút.

Harmonogram projektu je jasne definovaný. V roku 2026 má byť podpísaná zmluva na technickú dokumentáciu zahŕňajúcu štúdiu uskutočniteľnosti a environmentálne rozhodnutie. Ak analýzy potvrdia možnosť realizácie, bude v tej istej zmluve aj stavebný projekt.

Najneskôr v roku 2030 sa plánuje vyhlásiť súťaž na samotnú výstavbu, ktorá by mala trvať približne päť rokov. Podľa optimistického scenára by tak Krakovčania mohli jazdiť prvou linkou metra už v roku 2035.

Odhadované náklady na výstavbu z neho robí najväčšiu investíciu v histórii Krakova. Mesto počíta s podporou zo štátnych a európskych fondov, ako aj s úvermi od medzinárodných finančných inštitúcií.

Kým sa Krakov posúva k realizácii metra, Bratislava zostáva jedným z mála európskych hlavných miest bez podzemnej dráhy. V súčasnosti je na zozname väčších európskych metropol bez fungujúceho metra šesť hlavných miest, pričom naše hlavné mesto je najväčšie z nich

• Bratislava – cca 450-tisíc obyvateľov
• Ľubľana – cca 280-tisíc obyvateľov
• Bern – cca 130-tisíc obyvateľov
• Luxemburg – cca 130-tisíc obyvateľov

Belehrad, hlavné mesto Srbska, je najväčšie európske hlavné mesto bez metra (1,7 milióna obyvateľov), hoci plány má mesto už takmer sto rokov. V novembri 2025 však Belehrad podpísal záväzné zmluvy s čínskymi a francúzskymi firmami na výstavbu prvej linky metra v hodnote 4,4 miliardy eur, ktorá má byť hotová v roku 2030.

Bratislava začala stavať metro v roku 1989, no po páde komunizmu sa projekt zastavil a od tých čias sa k nemu mesto viac nevrátilo. Namiesto podzemnej dráhy sa Bratislava orientuje na rozširovanie električkovej siete – aktuálne fungujú električky do Petržalky cez Starý most a pokračujú ďalšie prípravy na rozšírenie siete, napríklad aj na bratislavské letisko.

Pre Slovákov, ktorí často cestujú do Krakova – či už za kultúrou, nákupmi alebo pracovne – bude nové metro znamenať výrazne pohodlnejší pohyb po meste. Z hlavnej železničnej stanice Kraków Główny, kam prichádza väčšina vlakov zo Slovenska, bude linka metra priamo prepájať centrum s okrajovými časťami mesta.

Krakov je zo Slovenska výborne dostupný – z Bratislavy vlakom cez Katovice (približne 5–6 hodín), či autom po poľských diaľniciach (cca 400 km, okolo 4,5 hodiny bez zastávok). Mesto je obľúbenou destináciou víkendových výletov a nové metro výrazne zlepší komfort pohybu v meste, ktoré má dnes už značné problémy s dopravnými zápchami.