Nezvyčajné nemecké mesto, kde vlaky už 125 rokov jazdia vo vzduchu

V októbri oslávila jedna z najunikátnejších železníc na svete, Wuppertalská visutá dráha (Wuppertal Schwebebahn), už 125 rokov od svojho otvorenia. Táto ikonická trať, dlhá viac než 13 kilometrov, bola sprevádzkovaná v roku 1901 a dodnes slúži obyvateľom aj návštevníkom mesta. Zaujímavé je, že hoci ide o dopravný koncept, ktorý by mohol efektívne fungovať aj v dnešných preplnených metropolách, mimo Nemecka sa podobný systém podarilo zaviesť len v Japonsku.

Na prelome 19. a 20. storočia zažil región okolo rieky Wupper prudký rozmach vďaka industrializácii a bohatým ložiskám surovín. Pribúdala továreň za továrňou a nové pracovné príležitosti prilákali tisíce ľudí. Pôvodne roztrúsené osady sa zjednotili do väčšieho celku, z ktorého postupne vzniklo dnešné mesto Wuppertal.

Geografická poloha mesta však priniesla špecifické výzvy. Ako napovedá jeho názov, (Tal‘ znamená v nemčine údolie), Wuppertal leží v úzkom údolí, kde rovina existovala prakticky len v bezprostrednej blízkosti rieky. Mesto preto nadobudlo pretiahnutý, úzky tvar a vyrástlo bez jednotného urbanistického plánu, čo spôsobilo vážne dopravné problémy. Nedostatok priestoru znemožňoval výstavbu tradičných železníc či električkových tratí, a náročné geologické podmienky vylučovali aj podzemné riešenia. Wuppertal tak čelil potrebe radikálneho, inovatívneho spôsobu dopravy, ktorý by zvládol rastúci dopravný chaos.

Koncom 19. storočia vytvoril Eugen Langen prototyp dnešnej visutej dráhy Schwebebahn, ktorá bola z technického hľadiska takmer identická s klasickou železnicou, až na jeden zásadný rozdiel. Vlaky sa nepohybovali po koľajniciach, ale pod nimi viseli. Spočiatku boli obyvatelia voči tomuto netradičnému riešeniu skeptickí, no mestská rada napokon projekt odobrila. Po použití približne 20 ton ocele bola v roku 1901 oficiálne otvorená najstaršia visutá železnica na svete.

Dnes vedie väčšina z 20 staníc Schwebebahn ponad rieku Wupper, najrovinatejší úsek mesta, a len štyri z nich sa nachádzajú priamo nad ulicami. Visutú dráhu denne využíva približne 80-tisíc cestujúcich a vlaky dosahujú rýchlosť až 60 km/h. Na východnom konci trate sa nachádza múzeum Schwebodrom, ktoré zachytáva fascinujúcu históriu tejto technickej pamiatky. Návštevníci si tu môžu prostredníctvom okuliarov na virtuálnu realitu vyskúšať, aké to bolo cestovať Schwebebahnom v 20. rokoch minulého storočia.

Eugen Langen sa pokúsil svoj systém visutej železnice presadiť aj v iných mestách, no nikde inde nenašiel odvahu ani ochotu pustiť sa do takéhoto rizikového projektu. Wuppertal však podobné riešenie nevyhnutne potreboval a práve preto dnes nájdeme technológiu visutej dráhy len na veľmi malom počte miest na svete. Väčšina miest totiž nemá tak pretiahnutý tvar ako Wuppertal a s rozvojom technológie metra sa stala podzemná doprava praktickejšou alternatívou. V mnohých urbanistických oblastiach navyše jednoducho chýba dostatok „vzdušného priestoru“ na výstavbu takejto štruktúry.

Schwebebahn však aj po viac než storočí zostáva výnimočným príkladom toho, ako sa dá jedinečný mestský problém vyriešiť vďaka odvážnemu, inovatívnemu a trvalo udržateľnému riešeniu.