Bylinky zo záhradky

Neodmysliteľnou súčasťou leta je vôňa korenín šíriaca sa pri záhradnom varení a pečení. Pestovanie bylín je rovnako staré ako kuchárčenie – ich každodenné použitie je dokumentované aj v starodávnych kultúrach. Bylinky môžeme pestovať doma v záhrade alebo dokonca v kvetináči na balkóne, alebo na kuchynskom parapete.

Foto: 123rf

Nie je to tak dávno, čo sme na dochutenie jedál používali takmer výlučne soľ a lokálne koreniny, ale v dnešnej dobe môžeme experimentovať s rôznymi čerstvými bylinkami z celého sveta. Bylinky môžeme pestovať, aj keď máme v záhrade málo miesta, a môžeme ich dokonca vysadiť medzi okrasné rastliny, pretože niektoré odrody bránia škodcom a mnohé majú dokonca i liečivý účinok.

Pestovanie a skladovanie bylín

Foto: Getty Images Hungary

Väčšina bylín by mala byť vysadená iba na slnečné alebo polotienisté stanovište, najpraktickejšie je pre ne nájsť vhodné miesto v blízkosti kuchyne. Ideálny čas na ich zber nastane, keď začnú kvitnúť, pretože ich obsah éterického oleja je vtedy najvyšší, a ich chuť je najintenzívnejšia. Musia byť sušené vo zväzku a zavesené na tmavom, teplom a vzdušnom mieste – aby sa zabránilo plesniam. Po vysušení listy odstránime a skladujeme ich v dobre uzavretej nádobe. Niektoré bylinky sú vynikajúce aj na zmrazenie, vtedy stačí ich umyť, nakrájať a zmraziť v držiaku na kocky ľadu.

Čerstvé je najlepšie!

Foto: 123rf

Dávkovanie korenín sa nedá presne určiť, pretože závisí od individuálnej chuti – nájsť správne proporcie je najväčšou skúškou kulinárskeho umenia. Zásadou však je vždy zdôrazniť chuť jedla s korením, nie chuť korenia s jedlom. Pozrime sa na niektoré ľahko pestovateľné bylinky!

Jednou z našich najznámejších byliniek je petržlen, ktorý sa dá pestovať dokonca aj v balkónovej debničke. Nevyžaduje veľa slnka a jeho vňať môžeme zbierať nepretržite. Používa sa väčšinou do polievok, prívarkov, k mäsovým jedlám, ale lahodnú chuť dodáva aj šalátom, plnkám, zemiakovým a vaječným jedlám.

Aromatická pažítka je mimoriadne obľúbená, všestranná bylinka. Vynikajúco sa hodí na dochutenie varených zemiakov, vaječných jedál, ale je tiež ideálna k jedlám z rýb. V ľudovom liečiteľstve sa používa na prečistenie krvi a pre svoj aterosklerotický účinok.

Kôpor dá vynikajúcu chuť tekvicovému prívarku alebo aj kvaseným uhorkám. Nemôžeme ho však vynechať z osviežujúceho dresingu gréckych mäsových jedál – z tzatziki. Jeho čerstvými listami môžeme tiež okoreniť opekané zemiaky alebo rôzne šaláty. Chutný tvarohovo-kôprový koláč našich starých mám je neprekonateľný.

Svojráznou ingredienciou talianskych pokrmov je bazalka, ktorá pochádza z Indie, z tropických oblastí Ázie. Môžeme ju použiť čerstvú alebo sušenú k pečeným jedlám, šalátom a cestovinám. Keďže rýchlo stráca svoju arómu pri varení, do jedla ju pridávame iba na poslednú chvíľu.

Oregano je jednou z najuniverzálnejších bylín. Oplatí sa ho vysadiť na okraj záhonov, pretože priťahuje opeľujúci hmyz. Často sa používa na grilované mäso a zeleninu, ale aj na dochutenie paradajkovej omáčky. Dodáva lahodnú chuť polievkam, rybám, fazuľovým jedlám, paštétam.

Rozmarín je drevitý, vždyzelený ker, ktorý pomerne dobre znáša aj mierne mrazy. Je nepostrádateľnou koreninou francúzskej a talianskej gastronómie, dáva fantastickú chuť zemiakom a pečenej zelenine, ale vynikajúco sa hodí aj na dochutenie diviny. Čaj vyrobený z čerstvého rozmarínu stimuluje krvný obeh, má spazmolytické, antioxidačné a protizápalové účinky.

AMI MÉG ÉRDEKELHET