Koľko času ti dnes (po desiatich rokoch) zaberie plávanie?

Trénujeme od pondelka do piatka, víkendy mám voľné, ak tam nie je posilňovňa alebo preteky. Zaberá mi to dosť času, ale to k tomu patrí a baví ma to – takže mi to nevadí. Trénujem dvojfázovo, mám ranné a poobedné tréningy, najnovšie sme v stredy pridali aj posilku, a teda mám už aj trojfázový tréning. Vždy sa tam nájde čas aj na školu, kamarátov a normálny život.

Ako popri športe zvládaš školu, máš individuálne štúdium? 

Študujem na bilingválnom gymnáziu v Bratislave, no nemám individuálne štúdium. Mám úľavy, čo je akýsi papier od riaditeľky, ktorý mi pomáha lepšie sa dohodnúť s učiteľmi, aby som zladil štúdium so športovými povinnosťami. Ranný tréning mám medzi šiestou a siedmou hodinou ráno, potom mám hodinu na presun do školy. Výhodou bilingválneho gymnázia je, že mám v priemere len šesť hodín. To mi dovoľuje ísť domov, zregenerovať či pospať si na polhodinu a potom od štvrtej do šiestej popoludní mám druhý tréning. Takéto nastavenie mi dáva čas oddýchnuť si pred aj po tréningu a zároveň sa večer učiť.

Čo všetko si vo svojej kariére už dosiahol?

Úspechy sa dostavili už v mládežníckych kategóriách, kde mám niekoľko slovenských rekordov. Po prechode do juniorskej kategórie som si začal uvedomovať, že to, čo robím, je seriózne. V juniorke som dnes tretiu, predposlednú sezónu. Môj najväčší úspech je Európsky olympijský festival mládeže (EYOF), kde sa mi podarilo vyplávať dve bronzové medaily. Je tam, samozrejme, kopa ďalších úspechov na medzinárodnej úrovni, plním si reprezentačné povinnosti aj doma, kde som niekoľkonásobný majster Slovenska. S trénerom Tomášom Trešlom pracujeme na tom, aby sme sa dostali do seniorskej kategórie a potom podávali čo najlepšie výkony aj v nej.

Aký je tvoj najvyšší sen?

Snom každého športovca je, samozrejme, olympiáda, ale dnes sa skôr zameriavam na bližší sen, ktorým sú juniorské majstrovstvá Európy, ktoré sú už v júli. Chcel by som tam veľmi dobre reprezentovať Slovensko a aj preto som teraz na sústredení v Poprade. To je môj vrchol sezóny, na ktorý je zamerané všetko moje úsilie a celoročná príprava.

Koľko bežne zaplávaš na tréningu?

V domácich podmienkach naplávam počas týždňa okolo 40 kilometrov, na sústredení mám lepšie podmienky, tam aj viac. Závisí to od cyklu sezóny – zo začiatku cyklu plávam viac objemov, čím bližšie k vrcholu sezóny, k najdôležitejšej súťaži, tým dávame viac dôraz na kvalitu a rýchlosť – a kilometre sa znižujú.

Máš plavecký štýl, ktorý ti je najbližší?

Ja plávam polohovku, čo je disciplína zložená zo všetkých plaveckých štýlov: motýľ, znak, prsia aj kraul. Na tréningoch teda tiež plávam všetko, ale najbližšie mám k plávaniu motýľa, ktorý ma baví asi najviac.

Behom viacerých rokov si bol podporený z programu Talenty Novej Európy. Čo ti to prinieslo? 

Prvýkrát to bolo v roku 2017. Pomohlo mi to chodiť na sústredenia, pretože som vtedy nebol až tak podporovaný z reprezentácie a sústredenia sú dôležité, ale aj dosť finančne náročné. Taktiež som si mohol dovoliť doplnky k regenerácii, ktoré sú potrebné. Z grantu som si mohol kúpiť plavky a pomôcky či chodiť na masáže. Keby som nedostal prvý a následné granty, nezískal by som medaily na EYOF 2022, keďže na to som sa pripravoval najmenej tri sezóny. A aj vďaka grantom z TNE som mohol priniesť medaily a dnes som ako junior na seniorskom sústredení.

Počas súťaží si už navštívil viacero krajín. Na ktoré si najviac spomínaš?

Minulú sezónu som navštívil Peru na majstrovstvách sveta juniorov v Lime. Na to mám veľa krásnych spomienok. Mám odtiaľ aj suveníry, ktoré som si odtiaľ doniesol – doteraz mi odtiaľ doma leží pončo, lebo som si povedal, že keď už som v Peru, tak si ho musím kúpiť. A bol to skvelý a originálny kostým počas posledného Halloweenu.
Už som bol aj na Cypre, kde pôjdem čoskoro opäť. Vďaka plávaniu som bol na juniorskej Európe v diaľkovom plávaní (plávanie 5 – 25 km na otvorenej vode, pozn. red.) v Paríži a túto sezónu je v pláne ešte aj Štokholm. Bol som dvakrát na Malorke, vo všetkých našich susedných krajinách, takže pocestoval som toho už dosť.

Máš aj na Slovensku miesta, ktoré máš rád? 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Samuel Košťál (@samuel.kostal)

Samozrejme, mám rád Bratislavu, okrem nej je Trnavu, kde mám kamarátov a je to super mesto, na ktoré mám fajn spomienky. Potom sú to plavecké spomienky na Banskú Bystricu vďaka súťaži EYOF 2022. Taktiež Šamorín, kde som strávil počas kovidu viac než rok, keď sme tam boli v bubline športovcov zatvorení aj mesiac a trénovali sme. A rovnako je to s Popradom, kde som počas kovidu strávil nejaký ten čas a mám naň veľmi dobré spomienky.

Plávanie je individuálny šport. Ako je to s kamarátstvami, sú to pre teba ľudia z plávania alebo úplne mimo neho?

Na to, že plávanie je individuálny šport, tak na sústredeniach sme ako jedna partia. Aj na klubovej úrovni sme ako jedna rodina. Za to som rád, v klube J&T je nás menej, ale o to je to lepšie a súdržnejšie.

Ako vnímaš TNE a možnosť nových talentov zapojiť sa do novej výzvy?

Ako som už povedal, mňa to veľmi posunulo dopredu. Je to výborná myšlienka a jedna z mála iniciatív, ktorá sa skutočne snaží podporiť aj šport u mladých na Slovensku. Ja som za túto možnosť vďačný. Nepríde mi to ako komerčná vec, ale podpora naozaj dobrej myšlienky. Určite je na Slovensku kopa ďalších talentovaných ľudí, preto sa nebojte do toho ísť. Stojí to za to.