Prof. Irena Jakubcová-Dérerová

Irena Jakubcová-Dérerová bola slovenská lekárka, univerzitná profesorka (vedkyňa), ktorá sa venovala predovšetkým pediatrickej kardiológii a reumatológii. Patrí medzi priekopníčky detskej kardiológie na Slovensku. Narodila sa do rodiny učiteľov a po vyštudovaní Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave nastúpila ako lekárka v sanatóriu pre detskú tuberkulózu v Lučivnej. Neskôr odtiaľ odišla do Prahy na detskú kliniku, kde zlepšila svoje znalosti ohľadom detskej medicíny. Zmeny v krajine ju priviedli naspäť na Slovensko a pracovala ako praktická lekárka v Bratislave. Významný medzník v jej odbornej orientácii nastal v roku 1948, keď absolvovala študijný pobyt v Štokholme. Po návrate založila na bratislavskej detskej klinike kardiologickú poradňu a poradňu porúch dospievania, vybudovala diagnostickú stanicu pre kongenitálne srdcové poruchy.

Výsledky svojej vedeckovýskumnej činnosti spracovala vo viacerých učebniciach pre vysokoškolské a postgraduálne štúdium, ale aj v odborných prácach a štúdiách, ktoré publikovala v špecializovaných odborných časopisoch. Takto odovzdala novým generáciám veľký kus svojej práce.Je len prirodzené, že taká odborníčka, akou bola prof. doc. Irena Jakubcová-Dérerová, nemohla stáť bokom od verejného a odborného života. Bola členkou viacerých významných spoločností. Dostalo sa jej aj medzinárodného uznania, keď bola zvolená za riadnu členku Európskej kardiologickej pediatrickej spoločnosti. V roku 2005 jej prezident Ivan Gašparovič prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam.

Mária Henrieta Choteková

Mária Henrieta Choteková, inak nazývanáružová grófka, bola zakladateľka najväčšieho rozária v strednej Európe, ktoré sa preslávilo vlastnými odrodami ruží. Ružiarsku tradíciu pripomína množstvo vysadených ruží v areáli jej rodného kaštieľa.

Príslušníčka českej šľachtickej rodiny, známa ako jedna z najuznávanejších autorít v oblasti ružiarstva v Európe, sa narodila na Slovensku v Dolnej Krupej, kde prežila aj väčšinu svojho života. V roku 1910 pri kaštieli založila ružovú záhradu, ktorá sa v tom období vyrovnala najznámejším európskym rozáriám.

Korešpondovala s francúzskymi, anglickými a nemeckými botanikmi a vymieňala si s nimi rastlinný materiál. Výmenou ruží s francúzskym ružiarom získala takmer celý sortiment ruží, ktorý bol v rozáriu v Malmaisone za čias cisárovnej Jozefíny, manželky Napoleona l. Nemeckí ružiari jej posielali svoje šľachtence ruží na pozorovanie, niektorí z nich aj osobne študovali v jej rozáriu.

V rozáriu pestovala až 6 000 druhov ruží. Okrem pestovania sa venovala aj šľachteniu. Svoje výpestky predávala do zámoria a v roku 1929 uviedla na trh ruže vhodné na pestovanie v chladnejších oblastiach. Podľa jej mena boli nazvané ruže: Marie Henriette Gräfin Chotek Kiese, Marie Henriette Gräfin Chotek Lambert a Hrabénka Choteková Bóhm. Zaviedla svoj vlastný rád, ktorý udelila trom európskym ružiarom.

RNDr. Ľudmila Pajdušáková CSc.

Ľudmila Pajdušáková je asi najzvučnejšie ženské meno v slovenskej vede. Už v mladosti sa zaujímala o hviezdy a vesmír a hoci je astronómia doménou mužov, splnila si svoj sen venovať sa pozorovaniu vesmíru profesionálne a stala sa v tomto smere ženskou priekopníčkou.

Narodila sa pri Senici v rodine obchodníka. Hoci od mladosti mala záľubu v prírodných vedách, najmä v astronómii, po skončení gymnázia bola učiteľkou na viacerých meštianskych školách. Jej sen sa jej splnil v roku 1950, keď absolvovala štúdium na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Už šesť rokov predtým pracovala v Astronomickom observatóriu na Skalnatom plese. Príkladnou húževnatosťou sa vypracovala na riaditeľku Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici. Svoju vedeckú činnosť spočiatku zamerala na pozorovanie meteoritov, najmä rojových. K jej najväčším zásluhám patrí objavenie piatich nových komét. Zaslúžila sa aj o zapojenie Astronomického ústavu do medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a využitia kozmického priestoru a pripravovala pokusy a prístroje pre umelé družice v rámci programu Interkozmos. Observatóriá na Skalnatom úlese a na Lomnickom štíte získali svojimi atlasmi hviezdnej oblohy a objavmi komét svetové uznanie. Je nesporné, že svojimi schopnosťami k tomu prispela aj ona.

Bola nadšenou propagátorkou a popularizátorkou astronómie. Okrem obetavého a úspešného pozorovania širokého spektra astronomických javov sa do značnej miery zaslúžila o popularizovanie astronomických javov pri rozvoji amatérskej astronómie na Slovensku. Má za sebou aj bohatú publikačnú činnosť vedeckých prác doma aj vo svete. Popri rozmanitej práci a aktivitách sa výrazne angažovala aj v mierovom a ženskom hnutí. Za svojho života získala viaceré významné ocenenia.

Aj tieto vedecké osobnosti dnes inšpirujú hlavne mladé dievčatá k vede. Ženy, ktoré sa zaslúžili o pokrok, z ktorého my teraz čerpáme a nadväzujeme naše práce a ďalšie objavy. A aj ženy sa pravidelne objavujú medzi Talentmi Novej Európy, ktoré nájdete na webovej stránke venovanej tomuto programu.