10 faktov, ktoré ste určite netušili o leteckých dispečeroch

Aj keď by sme bez riadenia letových prevádzok nemohli cestovať, predsa nevieme o tejto práci príliš veľa.

Foto: Shutterstock

Leteckí dispečeri sú odborníci, ktorí sedia v riadiacej veže a sledujú radary či vydávajú povolenia na pristátie. Ale patria k nim aj pracovníci, ktorých úlohou je priamo na pristávacej/odletovej dráhe pomáhať pilotom príslušnými signálmi. Zozbierali sme niekoľko zaujímavostí o tejto menej známej profesii leteckej dopravy.

1. POZEMNÉ RADARY DODNES

GPS, teda satelitný navigačný systém dnes už využíva skoro každý na svete, ale riadenie letových prevádzok je nepredstaviteľné bez systému pozemných radarov. Samozrejme, komunikáciu dopĺňajú aj informácie získané z GPS.

2. 40-ROČNÝ, PREDSA MODERNÝ

Foto: LPS

Americkí leteckí dispečeri používajú pri svojej práci 40-ročnú technológiu. Ich systém pod názvom Host je teda starší, ako originálne Nintendo Entertainment System alebo pôvodné Atari. Medzitým už začali pracovať na vývoji nového systému, ale nateraz sa im ešte nepodarilo naň bezchybne prejsť.

3. DÁ SA HACKNÚŤ, ALE NEOPLATÍ SA

Vedel si, že úplne bežnou vecičkou sa dajú hacknúť letecké komunikačné systémy? (Nie, že by sa to oplatilo skúšať, lebo v každej krajine to „odmenia“ niekoľkoročným väzením.) Najčastejšie ide o obyčajný prenosný transmiter, ktorý zvukové signály mení na rádiové a ktorý tým narúša rádiovú komunikáciu. Nejde o zložitý spôsob hackerstva, avšak o to viac škodlivý: v roku 2015 zaregistrovali v Spojenom kráľovstve 25 prípadov, ale aj v Spojených štátoch ide o desiatky podobných hacknutí ročne.

4. AKÉ VZDELANIE JE POTREBNÉ?

Foto: LPS

Najjednoduchšie sa možno stať leteckým dispečerom, ak pôsobíme v rámci vzdušných síl, ale aj tak je potrebné absolvovať dvojročný kurz riadenia letových prevádzok. Podmienkou účasti je aspoň stredoškolské vzdelanie – čiže sa nevyžaduje ani vysoká škola, ani predchádzajúce odborné štúdium. Stačí jazyková skúška úrovne B2 z angličtiny (vyžaduje sa plynulé rozprávanie po anglicky), dobré komunikačné schopnosti a samozrejme trestnoprávna bezúhonnosť.

5. DIAĽKOVÉ OVLÁDANIE

Vo viacerých mestách už testujú riadiace veže vzdialené od letísk. Kamery s vysokým rozlíšením, senzory a monitory umožňujú leteckým dispečerom, aby svoju prácu vykonávali tak, akoby sedeli na letisku. Technológia je natoľko presná, že dokáže určiť prítomnosť zvieraťa alebo hmly na leteckej dráhe.

6. PREČO SÚ OKNÁ VEŽE ŠIKMÉ?

Foto: unsplash

Panoramatické okná väčšiny riadiacich veží sú vždy trochu šikmé a sfarbené, aby nič nenarúšalo dobrú viditeľnosť. Cez šikmé sklo sa vonkajšie ani vnútorné svetlo (monitory, mobily) neláme v takej miere, aby to rušilo dobrý výhľad.

7. IDE AJ O VEK

V Maďarsku platí, že dvojročného kurzu riadenia letových prevádzok sa môžu zúčastniť osoby nad 20 rokov. Výnimku majú vojaci, ktorí sa môžu stať leteckým dispečerom aj v mladšom veku. V Amerike je táto hranica 30 rokov – okrem prípadov, keď niekto prichádza zo vzdušných síl s množstvom skúseností.

8. V PRÍPADE NÚDZE SA ZÍDE AJ LAMPA

Foto: Austrocontrol.at

Čo robia dispečeri, ak sa pokazí vysielačka alebo sa v dôsledku vplyvov prostredia stane nefunkčným? Vtedy sa komunikuje pomocou lámp, keďže v prípade núdze sa využíva špecifický signalizačný systém: pilotom podávajú informáciu troma farbami, červenou, bielou a zelenou. Neprekvapuje, že nepretržité zelené svetlo znamená voľnú dráhu, čiže pilot dostal povolenie na pristátie.

9. NAMIESTO 24 HODÍN 12

V minulosti mali leteckí dispečeri veľmi dlhé, 24-hodinové smeny, aby sa tým maximalizoval ich voľný čas medzi dvoma „šichtami“. Z hľadiska bezpečnosti to ale nebolo ideálne riešenie, vyčerpaní odborníci zákonite poľavili v koncentrácii – presne tak, ako to býva napr. aj v prípade vodičov kamiónov. Dnes už prevažujú 12-hodinové smeny.

10. ŠTRAJK V USA

V roku 1981 vyhlásili americkí leteckí dispečeri štrajk. 11 345 zamestnancov letísk dostalo od prezidenta Ronalda Reagana ultimátum: ak neukončia štrajk do 48 hodín, stratia svoju prácu. Dispečeri to odmietli, preto ich prezident prepustil a doživotne im zakázal pracovať vo federálnej službe. Na letiskách vznikol obrovský nedostatok pracovnej sily, a len príchodom Billa Clintona do Bieleho domu sa situácia zmenila. V roku 1993 zrušil zákaz svojho predchodcu. Trvalo asi desať rokov, kým sa počet dispečerov v Spojených štátoch vrátil na potrebné číslo.

AMI MÉG ÉRDEKELHET