Skúsený pilot odhalil, ktorej destinácii by sa radšej vyhol

Podľa 54-ročného bývalého britského pilota z Kentu nie je najväčším rizikom samotné lietanie ani extrémny chlad. Najväčšie obavy v ňom vyvoláva skutočnosť, že v prípade nečakanej situácie existuje len veľmi málo možností, ako ju bezpečne vyriešiť. Počasie sa môže zmeniť v priebehu niekoľkých minút, vhodných pristávacích dráh je minimum a v prípade núdze je k dispozícii len málo alternatívnych letísk.

Wells ako pilot diaľkových komerčných letov nalietal viac ako 10-tisíc hodín. Počas kariéry lietal medzi horskými masívmi, na odľahlé ostrovy aj cez silné tropické búrky, no Antarktídu napriek tomu považuje za úplne inú kategóriu.

Na tento kontinent síce smerujú špeciálne charterové, vojenské aj vedecké lety, vyžadujú si však špeciálne vybavenie a posádky vyškolené na lietanie v polárnych podmienkach. Obmedzený počet letov priváža aj turistov, najmä na ostrov King George v súostroví Južné Shetlandy. Aj tie sú však úplne závislé od aktuálneho počasia.

Podľa cestovnej kancelárie Wildfoot Travel Wellsov názor zdieľajú aj ďalší skúsení piloti. Lietanie nad Antarktídou komplikujú obmedzené navigačné možnosti, skromná infraštruktúra a nedostatok núdzových pristávacích plôch – riziká, s ktorými sa vo väčšine ostatných častí sveta piloti bežne nestretávajú.

Antarktída je najchladnejším a zároveň jedným z najveternších kontinentov na Zemi, preto patrí z pohľadu letectva k najnáročnejším miestam na svete. Namiesto veľkých komerčných letísk sa tu väčšinou využívajú pristávacie dráhy z ľadu alebo zhutneného snehu a extrémne nízke teploty môžu ovplyvniť fungovanie motorov aj palubných systémov.

Mimoriadne nebezpečné sú aj katabatické vetry. Studený a hustý vzduch sa z vyššie položených ľadových plání rúti vysokou rýchlosťou k pobrežiu, takže poveternostné podmienky sa môžu zmeniť v priebehu niekoľkých minút, dokonca aj tesne pred pristátím.

Problémom je aj orientácia. V zasneženej krajine môže horizont splývať s oblohou, takže piloti ľahko stratia dôležité orientačné body pre vizuálnu navigáciu. Za takýchto podmienok môže mať aj zdanlivo drobná technická porucha alebo náhla zmena počasia vážne následky.

Napriek náročnej dostupnosti patrí Antarktída medzi vysnívané destinácie mnohých cestovateľov. Lákajú ich obrovské ľadovce, nedotknutá príroda aj možnosť pozorovať tučniaky, veľryby a tulene. Väčšina návštevníkov sa však na kontinent nedostáva lietadlom, ale špeciálnymi expedičnými loďami.

Najobľúbenejšie plavby vyrážajú z argentínskej Ushuaie a vedú cez neslávne známy Drakeov prieliv. K dispozícii sú aj kombinované letecko-lodné zájazdy, pri ktorých cestujúci priletia na ostrov Kráľa Juraja a odtiaľ pokračujú na expedičnej lodi. Dlhšie trasy často zahŕňajú aj Falklandské ostrovy a pobrežie Južnej Georgie, kde možno pozorovať rozsiahle kolónie tučniakov a sloních tuleňov.

Expedície vedú sprievodcovia so špecializáciou na polárne oblasti, morskí biológovia a posádky s bohatými skúsenosťami s plavbou v ľadových vodách. Návštevníci vystupujú na pevninu v menších člnoch Zodiac, ktoré im umožňujú pozorovať tučniaky, vráskavce dlhoplutvé, leopardie tulene aj majestátne ľadovce z bezprostrednej blízkosti.

Podľa organizátorov expedícií práve pomalá plavba medzi ľadovými poľami ponúka autentický zážitok z Antarktídy. Hoci by let nad kontinentom bol rýchlejší, cesta loďou odhaľuje množstvo detailov a scenérií, ktoré zo vzduchu jednoducho nezažijete.

(Express)