Komu vlastne patria lietadlá, ktorými lietate? Tieto firmy určite nepoznáte!

Sedíte v lietadle Wizz Air smerujúcom z Bratislavy do jednej z mnohých nových destinácií a na krídlach vidíte logo maďarskej aerolinky. Lenže stroj, v ktorom sedíte, Wizz Air nevlastní. Celosvetovo je približne 53 až 58 % komerčných lietadiel prenajatých od leasingových spoločností, nie vlastnených aerolinkami. V Európe je ten podiel ešte vyšší — okolo 65 až 70 %. Znamená to, že viac než každé druhé lietadlo, do ktorého nastúpite, patrí niekomu inému, než hovorí logo na trupe.

Nový Airbus A320neo stojí v katalógovej cene okolo 110 miliónov dolárov, Boeing 737 MAX v podobnej relácii. Widebody stroj ako Boeing 777-300ER vyjde na približne 279 miliónov dolárov. Aj po zľavách, ktoré výrobcovia bežne poskytujú, ide o obrovské sumy. Kúpa desiatich strojov dokáže zaťažiť súvahu aerolinky na roky dopredu — a viazať kapitál, ktorý by inak mohol smerovať do otvárania nových liniek, marketingu alebo posilňovania rezerv.

Operatívny leasing ponúka riešenie. Aerolinka si lietadlo prenajme od špecializovanej leasingovej spoločnosti (lessor) na dohodnuté obdobie — zvyčajne 7 až 12 rokov. Platí mesačný nájom, prevádzku a údržbu si zabezpečuje sama, ale stroj nevlastní. Po skončení zmluvy ho vráti a môže si vziať novší typ. Mesačný nájom za nový A320neo sa pohybuje odhadom okolo 350–400-tisíc dolárov, za Boeing 777-300ER okolo 1,2 milióna dolárov mesačne.

Pre aerolínku to znamená, že nemusí investovať stovky miliónov dopredu, nenesie riziko poklesu hodnoty stroja a môže flexibilne meniť veľkosť flotily podľa sezóny alebo ekonomickej situácie. Leasingový nájom sa účtuje ako prevádzkový náklad — na rozdiel od splátok úveru, ktoré zaťažujú súvahu.

Pre zaujímavosť: Veľmi podobný model funguje na železniciach. Moderné rušne typu Vectron od Železničnej spoločnosťi Slovensko, ktoré pravdepodobne ťahajú váš vlak z Bratislavy do Košíc či Prahy, tiež nevlastní železničný operátor, ale leasingová firma RS Lease, ktorá rušne železničnej spoločnosti prenajíma na obdobie 10 rokov. 

Najrozšírenejší mechanizmus je takzvaný sale-and-leaseback (SLB). Aerolinka si objedná lietadlo u výrobcu, zaplatí zálohy počas výroby, a v momente dodania stroj predá leasingovej spoločnosti — a okamžite si ho prenajme späť. Technicky vlastní lietadlo niekoľko sekúnd. Prenajímateľ získa aktívum s garantovaným nájomcom na roky dopredu, aerolinka získa hotovosť a prevádzkovú flexibilitu.

SLB sa v roku 2020 stal doslova záchranným lanom. Počas pandémie cez tento mechanizmus získala napríklad Delta Air Lines miliardu dolárov, easyJet viac ako 800 miliónov dolárov a Cathay Pacific približne 700 miliónov. Aerolinky predávali aj staršie stroje, len aby mali hotovosť na prežitie.

Pätica najväčších svetových lessorov — AerCap, SMBC Aviation Capital, Avolon, BOC Aviation a Air Lease Corporation — kontroluje podľa odhadov 30 až 35 % celej globálnej komerčnej flotily (Aircraft Value News, 2025). Samotný AerCap drží okolo 12 až 13 %. Tieto firmy vlastnia tisíce lietadiel a prenajímajú ich stovkám aerolínk na všetkých kontinentoch.

AerCap Holdings (Dublin) je bezkonkurenčne najväčší. S flotilou 1 676 lietadiel, vyše tisíckou motorov a tromi stovkami helikoptér obsluhuje približne 300 klientov. Kto pozná leteckú históriu, vie, že AerCap má korene v írskej Guinness Peat Aviation, založenej v roku 1975 Tonym Ryanom — zakladateľom Ryanairu. Kľúčové akvizície ILFC (2014) a GECAS od General Electric (2021) z neho urobili globálneho obra. Aktíva spoločnosti presahujú 74 miliárd dolárov.

SMBC Aviation Capital (Dublin, japonský vlastník) je druhý najväčší s 761 lietadlami. Napriek japonskému vlastníctvu sídli v Írsku a ťažisko flotily tvoria úzkotrupové stroje — viac ako 500 je z rodín A320 a 737.

Avolon (Dublin) drží tretie miesto s 583 strojmi a spolupracuje so 140 aerolinkami v 59 krajinách. Medzi klientov patria easyJet, Delta, KLM aj Korean Air. V roku 2024 Avolon akvizíciou Castlelake pridal ďalších 118 strojov.

Za nimi nasledujú BOC Aviation (Singapur, čínsky vlastník), Air Lease Corporation (Los Angeles, založená v roku 2010 legendou leasingu Stevenom Udvar-Házym), BBAM , CDB Aviation  a rýchlo rastúce čínske spoločnosti vrátane ICBC Leasing a China Aircraft Leasing Group. Desať najväčších lessorov kontroluje podľa odhadov 60 % všetkých prenajatých strojov na svete (KPMG Aviation Leaders Report 2025).

Okolo 60 % všetkých prenajatých komerčných lietadiel na svete sa spravuje z Írska. V Dubline sídli viac ako 30 leasingových spoločností a írske firmy vlastnia alebo spravujú aktíva v hodnote vyše 150 miliárd dolárov (AerCap, Aircraft Leasing Ireland, 2025). Írsko je domovom 14 z 15 najväčších svetových lessorov.

Dôvodov je niekoľko. Korporátna daň 12,5 % na obchodné zisky patrí medzi najnižšie v Európe. Írsko neaplikuje zrážkovú daň na leasingové platby vyplácanénerezidentom. Sieť viac ako 70 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia eliminuje daňový ťah pri cezhraničných transakciách. K tomu stabilný právny systém, členstvo v EÚ a fakt, že celá jedna generácia leteckých finančníkov vyrastala v ekosystéme, ktorý vytvorila Guinness Peat Aviation v Shannone už v 70. rokoch.

Každé dve sekundy niekde na svete vzlietne lietadlo spravované z Írska. Keď nabudúce nastúpite do stroja leasovaného cez AerCap, Avolon alebo SMBC — a je to vysoko pravdepodobné — jeho administratívna cesta začala v kancelárskej budove na dublinskom nábreží.

Wizz Air je modelovým príkladom leasingovej stratégie. Maďarská ultra-nízkonákladová aerolinka od svojho vzniku v roku 2004 vlastní prakticky nula percent svojej flotily — všetky stroje financuje cez sale-and-leaseback. Pri priemernom veku flotily 4,4 roka (CAPA / Boeing, 2024) to znamená, že Wizz si neustále vracia staršie stroje a nahrádza ich novšími, efektívnejšími A321neo. Leasingový model mu umožňuje agresívnu expanziu bez potreby obrovského vlastného kapitálu.

Ryanair je presný opak. Írska aerolinka vlastní takmer celú svoju flotilu a vždy sa tým odlišovala. Michael O’Leary nakupuje lietadlá priamo od Boeingu, typicky v momentoch, keď výrobca potrebuje objednávky — a vyjednáva tvrdé zľavy. Ryanairova investičná stratégia je postavená na nízkych nákladoch vlastníctva: vlastné stroje nemajú mesačný nájom a kreditný rating BBB+ (S&P, Fitch) mu umožňuje lacné financovanie cez dlhopisové trhy.

Nízkonákladové aerolinky ako celok leasujú v priemere 68 % svojich flotíl, čo je výrazne viac než celosvetový priemer 53 % (CAPA, 2024). Niektoré spoločnosti ako IndiGo (75 % leasovaných strojov) alebo Volaris a Frontier idú ešte ďalej. Pre štartovacie aerolinky je leasing často jediná cesta, ako sa vôbec dostať do vzduchu — bez stoviek miliónov na nákup flotily.

Globálny trh leteckého leasingu dosiahol v roku 2024 hodnotu okolo 183 až 192 miliárd dolárov (Fortune Business Insights, Polaris Market Research) a do roku 2032 by mal narásť nad 400 miliárd. Od roku 2019 sa leasingové sadzby za úzkotrupové stroje zvýšili o 20 až 30 % (IATA, december 2024) — čiastočne kvôli obrovskému dopytu po lietadlách, ktoré výrobcovia nestíhajú dodávať.

Globálny backlog objednávok u Boeingu a Airbusu prekročil v roku 2024 historický rekord 17 000 strojov. Keď aerolinka čaká na nové lietadlo roky, leasingová spoločnosť, ktorá má stroj k dispozícii hneď, sa stáva kľúčovým partnerom. A to posilňuje vyjednávaciu pozíciu lessorov — čo sa v konečnom dôsledku premieta do cien leteniek, ktoré platíte vy.

Zvýšené leasingové sadzby, staršie a menej efektívne stroje v prevádzke, vyššie náklady na údržbu — podľa IATA stoja problémy v dodávateľskom reťazci letecký priemysel odhadom viac ako 11 miliárd dolárov ročne (2025). Časť tohto nákladu sa nevyhnutne prenáša na cestujúcich.