Blesková povodeň v Nepále a Tibete: Jediný ľadový blok spustil ničivú reťazovú reakciu

26. augusta 2026 zasiahla pohraničnú oblasť Nepálu a Tibetu ničivá blesková povodeň. Podľa súhrnných údajov zo štvrtkového dopoludnia si katastrofa vyžiadala najmenej 165 obetí a takmer 1 500 ľudí je naďalej nezvestných.

Povodeň spôsobila v regióne rozsiahle škody a záchranné práce komplikuje hrubá vrstva bahna a trosiek. Mnohé cesty sú neprejazdné, pričom telekomunikačné siete aj dodávky elektrickej energie zostávajú na viacerých miestach prerušené alebo úplne vyradené.

Podľa prvotnej analýzy satelitných snímok sa zo spodnej časti ľadovca pravdepodobne odlomil blok s rozlohou približne 0,2 km². Obrovská masa ľadu sa zrútila z výšky približne 5 200 metrov a pri páde na dno údolia prekonala výškový rozdiel takmer 1 200 metrov.

Pri takomto rozsiah­lom zosuve však nejde len o to, že sa z hory uvoľní obrovská masa ľadu. Počas viac než kilometrového pádu sa ľad aj skaly, ktoré sa spolu s ním odtrhnú, môžu roztrieštiť na menšie kusy, čiastočne sa roztopiť a zároveň strhávať čoraz väčšie množstvo usadenín a sutín.

Takto vzniknutá ľadovo-skalná lavína sa môže údoliami rútiť mimoriadne vysokou rýchlosťou.

Podľa geomorfológa Daniela Shugara, ktorého citoval denník New York Times, je však zatiaľ priskoro vylúčiť aj iné možné príčiny. Vedci preto skúmajú, akú úlohu mohli pri katastrofe zohrať stavebné práce prebiehajúce v oblasti aj poveternostné podmienky, ktoré jej predchádzali.

Glaciológ Simon Cook poukázal na podobnosť s katastrofou v indickom Chamoli z roku 2021. Vtedy sa v Himalájach zo strmého horského svahu odtrhla obrovská masa skál a ľadu, ktorá sa následne premenila na rýchlo sa pohybujúcu lavínu trosiek. Katastrofa vážne poškodila aj dve vodné elektrárne a viac ako 200 ľudí pri nej zahynulo alebo zostalo nezvestných.

Hoci zatiaľ nebola preukázaná priama súvislosť medzi zmenou klímy a aktuálnym zrútením ľadovca, dlhodobý vývoj je jednoznačný. V oblasti Hindúkuš–Himaláje bol v rokoch 2011 až 2020 úbytok hmotnosti ľadovcov o 65 percent rýchlejší než v predchádzajúcom desaťročí. Nepál pritom za niečo vyše tridsať rokov prišiel o takmer tretinu svojej ľadovej hmoty.

Satelitné snímky navyše naznačujú, že počas 24 hodín pred katastrofou mohlo v tejto oblasti dôjsť k výraznému topeniu snehu, hoci presné meteorologické súvislosti vedci ešte len skúmajú.

Takéto udalosti sa predpovedajú mimoriadne ťažko aj preto, že často vznikajú v dôsledku viacerých navzájom prepojených procesov. Odtrhnutie časti ľadovca alebo horského svahu môže spustiť ľadovo-skalnú lavínu, ktorá zasiahne rieku a dočasne prehradí jej koryto. Nahromadená voda môže následne preraziť prírodnú hrádzu a v priebehu krátkeho času sa údolím preženie mohutná povodňová vlna. V iných prípadoch sa samotná masa ľadu, vody a sutín môže priamo zmeniť na rýchlo sa pohybujúci prúd sutín.

Himaláje sú takýmto reťazcom nebezpečných javov obzvlášť vystavené. Strmé horské svahy, obrovské masy ľadu a hlboké riečne údolia vytvárajú prostredie, v ktorom môže zosuv vo výške niekoľkých tisíc metrov v krátkom čase spôsobiť vážne škody aj v oblastiach vzdialených desiatky kilometrov.

Konzulárny úrad odporúča odložiť cesty plánované do pohraničnej oblasti medzi Nepálom a Tibetom, ako aj do zasiahnutých horských a trekingových oblastí.

Ľuďom, ktorí sa v postihnutej oblasti už nachádzajú, odporúča riadiť sa pokynmi miestnych orgánov a zdržiavať sa na bezpečných, vyššie položených miestach. Zároveň upozorňuje, aby sa nikto nepokúšal oblasť opustiť na vlastnú päsť po trasách ohrozených zosuvmi pôdy alebo povodňami.

Miestne predpovede počasia a oficiálne informácie o stave ciest by mali priebežne sledovať aj cestovatelia smerujúci do iných častí Nepálu, ktoré sa v súčasnosti považujú za bezpečné.