Titov jadrový bunker ukrýva fascinujúci príbeh: Stavali ho 26 rokov a takmer nikto o ňom nevedel

V južnej časti Bosny a Hercegoviny, medzi mestami Mostar a Sarajevo, sa hlboko v útrobách hory Zlatar ukrýva bývalý atómový bunker juhoslovanského vodcu Josipa Broza Tita. Podzemný komplex s oficiálnym označením ARK D-0 začali budovať v roku 1953. Jeho výstavba trvala neuveriteľných 26 rokov a dokončili ho až v roku 1979.

Celý projekt sprevádzalo mimoriadne prísne utajenie. Robotníkov starostlivo vyberali, podrobovali dôkladným bezpečnostným previerkam a zaväzovali k mlčanlivosti. O existencii bunkra vedela len hŕstka zasvätených ľudí, pričom podrobnosti o tajnom komplexe nepoznala ani väčšina predstaviteľov vtedajšieho juhoslovanského vedenia.

Bunker dokázal poskytnúť útočisko približne 350 ľuďom. Pri jeho výstavbe sa myslelo aj na to, aby mohli jeho obyvatelia žiť a pracovať úplne nezávisle od okolitého sveta. Podzemný komplex bol navrhnutý tak, aby v ňom ľudia vydržali až šesť mesiacov bez kontaktu s vonkajším prostredím. Podľa pôvodných plánov mal navyše odolať aj jadrovému výbuchu so silou 20 kiloton.

Bunker tvorí 12 vzájomne prepojených častí, v ktorých sa okrem spální nachádzajú aj zdravotnícke priestory, komunikačné centrá, veliteľské miestnosti, kuchyňa, jedáleň a technické zázemie. Celý komplex bol navrhnutý tak, aby dokázal fungovať úplne nezávisle od vonkajšieho sveta. Disponoval vlastnými zdrojmi elektrickej energie a vody, ako aj ventilačnými a klimatizačnými systémami. Vstupy do bunkra boli dômyselne ukryté za nenápadnými budovami na povrchu. Prístupové tunely navyše navrhli tak, aby zmierňovali účinky tlakovej vlny v prípade jadrového výbuchu.

Podľa oficiálne uvádzaných údajov dosiahli náklady na výstavbu približne 4,6 miliardy amerických dolárov. Titov bunker sa tak zaradil medzi najnákladnejšie vojenské projekty v dejinách Juhoslávie. Hoci bol komplex vybudovaný predovšetkým na ochranu Josipa Broza Tita, samotný juhoslovanský vodca ho pravdepodobne nikdy nenavštívil. Výstavbu dokončili v roku 1979 a Tito zomrel už o rok neskôr. Neexistujú pritom žiadne písomné dôkazy, že by sa v bunkri zdržiaval počas výstavby alebo po jej dokončení.

Bunker napokon nikdy nemusel splniť svoj pôvodný účel. V roku 1992 však nechýbalo veľa a celý komplex mohol byť zničený. Na začiatku vojny v Bosne a Hercegovine dostali príslušníci ustupujúcej Juhoslovanskej ľudovej armády (JNA) rozkaz vyhodiť bunker do vzduchu, aby sa nedostal do rúk bosnianskych síl.

Šerif Grabovica počas ústupu tajne prerušil káble vedúce k výbušninám, čím riskoval vlastný život. Vojaci Juhoslovanskej ľudovej armády následne opustili bunker v očakávaní plánovaného výbuchu. Keď však prišiel pokyn na diaľkovú detonáciu, nálože sa už nepodarilo odpáliť. Vďaka Grabovicovej odvahe sa podzemný komplex podarilo zachrániť pred zničením. Dodnes sa tak zachoval v takmer pôvodnom stave a predstavuje jedinečné svedectvo o období studenej vojny.

Existencia Titovho tajného bunkra bola oficiálne potvrdená až v roku 2003. Od roku 2011 je komplex prístupný aj verejnosti prostredníctvom organizovaných prehliadok so sprievodcom.

Dnes bunker slúži ako múzeum a výstavný priestor, v ktorom môžu návštevníci preskúmať pôvodné miestnosti, podzemné chodby aj technické zázemie. Prehliadka ponúka fascinujúci pohľad do jedného z najtajnejších vojenských projektov bývalej Juhoslávie.