PREKVAPIVÉ, PRIATEĽSKÉ A CENOVO DOSTUPNÉ: DESAŤ DNÍ V ALBÁNSKU

Či už pricestujete autom alebo lietadlom, spoznávanie krajiny sa oplatí začať v hlavnom meste. V Tirane nájdete viaceré zaujímavé galérie, no zrejme najpútavejším miestom je podzemné múzeum Bunk’art. Mnohí považujú Albánsko za krajinu bunkrov. Nie nadarmo, nachádza sa ich tu takmer dvestotisíc. Albánsky priemysel slúžil dlhé desaťročia takmer výlučne na výrobu dostatočného množstva betónu a železa, potrebného na výstavbu bunkrov. Spomínané múzeum sa nachádza v tajnom bunkri bývalého albánskeho diktátora Envera Hodžu.

Podzemný komplex sa skladá z piatich poschodí so stovkami miestností, ktoré mali slúžiť ako úkryt pre komunistického vodcu a jeho suitu v prípade jadrového útoku. Obrovský labyrint sprístupnili verejnosti v roku 2014. Keďže bunker nebol nikdy využitý na pôvodný účel, všetok nábytok, písacie stroje či konferenčné miestnosti sa zachovali nedotknuté ako v časovej kapsule. Ak vám po prehliadke nekonečného bludiska zostanú sily, na konci dňa sa vyvezte lanovkou na vrch Dajti (1613 m). Dajti znamená pre Tiranu niečo podobné ako Devín pre Bratislavu. Západ slnka z jeho vrcholu bude nezabudnuteľným zážitkom.

Z Tirany do mesta Berat, nazývaného aj mesto tisícich okien, sa najjednoduchšie dostanete autom – vlastným alebo prenajatým. Berat patrí nielen medzi najkrajšie, ale aj najstaršie mestá na celom Balkáne, a nie náhodou sa dostal na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Mesto založil macedónsky kráľ v roku 314 pred naším letopočtom. Hlavnou atrakciou je dodnes obývaná hradná štvrť, ktorá vznikla v 13. storočí. Pod ňou je dlhý rad snehobielych domov, zoradených tesne vedľa seba. Z druhého brehu rieky Osum pripomínajú tisíc okien jedinej budovy. Berat mal šťastie, že ho obišla horúčkovitá snaha komunistov o prestavbu miest, vďaka čomu si do veľkej miery zachoval unikátny charakter z minulých storočí. Po mestských potulkách je načase, aby ste vyrazili do prírody. Spomínaná rieka, rozdeľujúca mesto na dve časti, vytvorila impozantný kaňon. Jeho 26 kilometrov patrí medzi najkrajšie miesta celého Albánska. Na jar, po roztopení snehu a začiatkom leta sa to tam hemží milovníkmi raftingu. Kto premešká vhodné obdobie, má smolu, pretože koncom leta hladina klesne natoľko, že sa už v rieke nedá pádlovať. Práve vtedy prichádza čas na pešie túry. Dobrodruhovia sa môžu vybrať do jaskýň, ešte odvážnejším sa núka kúpeľ v pomerne studenej vode Osumu.

Z Beratu sa treba po asfaltovej ceste vrátiť na diaľnicu a vydať sa smerom k Apollónii, ktorá leží desať kilometrov od mora. Niekdajšie starogrécke a rímske obchodné mesto postavili v kopcoch. Napriek rozmachu albánskeho turizmu patrí medzi menej známe lokality, takže sa nemusíte obávať zástupov turistov ako v neďalekom Národnom parku Butrint. Mnohé pamiatky v Apollónii sa zachovali vo výnimočnom stave. Harmonicky zapadajú do okolitého prostredia a vyslúžili si zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Smerom na juh sa otvára nevšedná cesta priesmykom Llogara. Je plná panoramatických výhľadov. Malebné serpentíny si síce žiadajú pozorného šoféra, no výhľad na Iónske more stojí za to. Llogara môže konkurovať horskému priesmyku Grossglockner v Rakúsku alebo Transfagarasan v Rumunsku. Majestátne hory sa navyše týčia na dohľad od morskej hladiny.

Po prekonaní priesmyku Llogara sa dostanete do najjužnejšej časti krajiny, k moru. Môžete si vybrať zo širokej palety populárnych rekreačných stredísk. V polovici pobytu dobre padne voľnejší deň. Kto túži po relaxe v súkromí, má najvyšší čas na návštevu. Dovolenka na albánskom pobreží je čoraz populárnejšia a každoročne pribúdajú nové hotelové komplexy. Pláže sú väčšinou kamenisté, výnimkou je južnejšie položený Ksamil, kde môžete leňošiť na jemnom bielom piesku. K väčšine pobrežia sa dostanete pohodlne autom. Kto sa posnaží, nájde aj menšie romantické zálivy s minimom návštevníkov.

Po oddychu pri mori nastáva správny čas na ďalšie zážitky v Národnom parku Butrint, ktorý tiež figuruje v Zozname svetového dedičstva UNESCO. V chránenej oblasti sa okrem prírodných krás zachovalo mnoho historických pamiatok. Počas prehliadky budete mať pocit, že listujete v učebnici dejín architektúry. Obdivovať môžete napríklad ruiny baziliky zo 6. storočia, divadlo z 3. storočia či benátsku vežu z prelomu 15. a 16. storočia. To všetko umocnené výhľadom na lagúnu. Návšteva národného parku zaberie jednu až dve hodiny, popoludnie môžete znovu stráviť na pláži.

Prameň Modré oko je výnimočným prírodným úkazom: voda vyviera z výdatného podzemného rezervoára. Presnú hĺbku žriedla sa zatiaľ nepodarilo zmerať. Výnimočná nie je iba hĺbka, ale aj sila prúdu, ktorý uprostred vzdúva hladinu o desať až 15 centimetrov. Vďaka hĺbke a podložiu získava krištáľovo čistá voda jedinečný modrastý odtieň. Okolité prostredie pripomína tropickú krajinu. Keďže ide o chránenú oblasť, plávanie je zakázané. Na druhej strane, voda má približne desať stupňov, takže kúpeľ možno radi oželiete.

Po návšteve Modrého oka môžete zamieriť do neďalekého historického mestečka Gjirokastër s tromi hlavnými lákadlami. Najprv treba zdolať hrad, z ktorého sa vám otvorí dokonalý výhľad na mesto. Potom treba pokračovať prechádzkou malebnými ulicami starého mesta. Dvojpodlažné a trojpodlažné domy zo 17. storočia sa tiež dostali do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. A na záver si treba dopriať návštevu niektorého z tradičných domov, napríklad domu Skenduli. Zachoval sa v pôvodnej podobe a prezentuje niekdajší životný štýl miestnych obyvateľov.

Hrad Krujë je pýchou Albánska. Narodil sa v ňom vodca protitureckých bojov, národný hrdina Skanderbeg. Neopakovateľný zážitok ponúka už návšteva samotného hradu, obklopeného skalnatými štítmi. Veľmi obľúbená je ulička obchodov pri schodoch, vedúcich k pevnosti. V bazároch so 450-ročnou históriou dodnes nájdete originálne remeselnícke kúsky, ako sú napríklad ručne tkané látky. S hrdinskými činmi Skanderbega sa môžete zoznámiť v múzeu založenom v roku 1982, ktoré patrí medzi najdôležitejšie a najnavštevovanejšie múzeá Albánska. Ak sa zdržíte až do neskorého popoludnia, nenechajte si ujsť magický západ slnka, podfarbený hlasom albánske muezína zvolávajúceho veriacich k modlitbe.

Albánsko má toľko pamiatok a prírodných krás, že vám desať dní nebude ani zďaleka stačiť na všetky. V prvom kole by ste však nemali vynechať Albánske Alpy, typické prastarými borovicami pancierovými a rozkvitnutými horskými lúkami. Každá zákruta pritom odhalí nový, neopakovateľný výhľad. Človek by najradšej stál na každom kroku, aby si mohol zvečniť všetky výnimočné okamihy.

Pred niekoľkými rokmi bola celá oblasť Albánskych Álp dostupná iba ťažko. Nedávno však dokončili v národnom parku asfaltovú cestu, vedúcu do obce Theth. Návštevníci tak môžu absolvovať nezabudnuteľný roadtrip do krajiny vodopádov a rôznofarebných jazier. Treba však počítať s tým, že vo vysokej nadmorskej výške panuje chladnejšie počasie ako pri mori, preto si radšej pribaľte sveter alebo vetrovku. Lokalita je ideálna aj na samostatnú dovolenku. Medzi najpopulárnejšie túry patrí cesta cez priesmyk, spájajúci obce Theth a Valbona. Turisti ju zvyčajne absolvujú ako súčasť trojdňového treku. Ten sa začína pri južnom cípe vodnej nádrže Koman, kde sa dostanú autobusom z mesta Shkodër. Nasleduje presun kompou cez rieku Drin až po Fierzu, kde na turistov čakajú autobusy, ktoré ich prepravia do Valbony. Po prenocovaní absolvujú 17-kilometrovú túru cez priesmyk a ubytujú sa v Thethe. Tretí deň sa vrátia k autu alebo autobusu v obci Shkodër. Prirodzene, ide len o jednu z možností, milovníci horskej turistiky môžu vyraziť aj na ďalšie túry.

Na posledný deň ostáva už len cesta autom naspäť do Tirany, nákup suvenírov a posledná ochutnávka albánskych špecialít. V prípade, že ste do Albánska vyrazili vlastným autom, z Albánskych Álp sa môžete vracať cez Čiernu Horu a Bosnu alebo cez Kosovo a Srbsko. Ak sa do vášho časového harmonogramu zmestí ešte pár zastávok, po trase domov môžete navštíviť ďalšie pozoruhodnosti Balkánu.