Kúsok Belgicka v Holandsku

Enkláva je vnútrozemská krajina, ktorá je úplne obklopená iným štátom. V súčasnosti existujú tri takéto suverénne štáty: San Maríno, Vatikán a Lesotho, ktoré je vklinené do územia Juhoafrickej republiky.

Exkláva je oblasť krajiny, ktorá je od nej geograficky oddelená a je úplne obklopená iným štátom. Príkladom je talianske mesto Ciampione vo Švajčiarsku, nemecká obec Büsingen am Hochrhein tiež vo Švajčiarsku či belgické mesto Baarle-Hertog v Holandsku.

Príčiny tohto absurdného stavu siahajú až do obdobia pred 800 rokmi, keď si holandské územia rozdelilo francúzske, nemecké, anglické a holandské panstvo. V roku 1198 vojvoda Henrik I. Brabantský odovzdal dve osady zemepánovi mesta Breda Godfriedovi, ale vojvoda si ponechal časť pôdy v okolí obce Baarle pre seba. Tieto parcely boli roztrúsené, no v priebehu dvesto či tristo rokov na nich vznikla dedina – obe osady však patrili rôznym zemepánom. Postupom času sa obe obce ďalej rozvíjali, vklinili sa do seba. Táto bizarná situácia bola zaznamenaná vo viacerých historických dokumentoch, napríklad vo Vestfálskej mierovej dohode z roku 1648 a potom – po oddelení katolíckeho Belgicka od kalvínskeho Holandska v roku 1830 – v Maastrichtskej zmluve z roku 1843, ktorá v prípade Baarle kreslila veľmi farebnú mapu: na území Holandska sa vytvorilo dvadsať belgických exkláv a sedem holandských exkláv v rámci belgických exkláv. Obyvatelia sa stali občanmi tej krajiny, kde sa otvárali dvere ich domov. Ľudia žijúci v pohraničí to využívali po stáročia: svoje vchodové dvere si navrhovali alebo dokonca zamurovali podľa toho, ktorá krajina mala nižšie dane.

Belgické časti sa nazývajú Baarle-Hertog a sú zmiešané s holandskými oblasťami Baarle-Nassau. Prípony Hertog a Nassau označujú vojvodu z Brabantska (Hertog) a rod Nassau, ktorý vlastní hrad Breda. Titul „lord mesta Breda“ má teraz holandský kráľ Viliam Alexander, kým titul „vojvoda z Brabantska“ je čestný titul belgického následníka trónu.

Mesto má dve samosprávy, dvoch starostov, dve samostatné poštové služby, dva podniky verejnej dopravy a dva školské systémy. Belgičania aj Holanďania hovoria po holandsky, ale Belgičania používajú dialekt holandčiny, flámčinu.

Mestu dodávajú elektrinu a telefón belgické spoločnosti a Holandsko vodu a plyn. Štátnu hranicu symbolizujú biele kríže namaľované na uličných kameňoch a vzhľadom na hustú zástavbu mesta sa dokonca môže stať, že pri posedení na terase kaviarne je náš stôl stále v Holandsku, ale ak si nedáme pozor, stoličkou, na ktorej práve sedíme, sa presunieme do Belgicka.