Mesto lietajúcich rakiev v Gruzínsku. Kedysi boli bežnou súčasťou života (video)

Gruzínske mesto Čiatura vďačí za svoj rozvoj bohatým ložiskám mangánu, ktoré sa nachádzajú v jeho okolí. Ťažba tejto suroviny sa tu začala už v roku 1879 a vysokokvalitná ruda čoskoro prilákala aj zahraničných investorov. Dopyt po mangáne, ktorý sa využíva predovšetkým pri výrobe ocele, postupne rástol. Čiatura sa tak v priebehu niekoľkých desaťročí premenila na významné priemyselné a banícke centrum, známe aj za hranicami Gruzínska.

Rozvoj mesta však komplikoval náročný horský terén. Obytné štvrte a bane boli roztrúsené po strmých svahoch údolia, často vo veľkých výškových rozdieloch. Baníci preto museli každý deň absolvovať dlhé cesty po kľukatých horských komunikáciách. Riešením sa stal rozsiahly systém lanoviek vybudovaný počas sovietskej éry. Prvú osobnú lanovku uviedli do prevádzky v roku 1954.

Lanovky postupne prepojili centrum mesta na dne údolia s obytnými štvrťami na horských svahoch a okolitými baňami. Pre miestnych obyvateľov tak predstavovali nielen rýchlejší spôsob dopravy, ale aj neoddeliteľnú súčasť každodenného života.

V nasledujúcich desaťročiach v Čiature pribúdali ďalšie lanovky, až sa napokon stali neoddeliteľnou súčasťou mestskej hromadnej dopravy. V období najväčšieho rozmachu fungovalo viac ako tucet liniek a laná sa tiahli ponad údolie takmer všetkými smermi. Pre baníkov aj miestnych obyvateľov predstavovali lanovky najrýchlejší spôsob dopravy medzi jednotlivými časťami mesta. Namiesto zdĺhavej jazdy po kľukatých horských cestách sa mohli pohodlne prepraviť ponad strmé svahy.

Kedysi moderný dopravný systém však postupne začal chátrať. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa údržba lanoviek dostala do úzadia a na kabínach aj staniciach sa čoraz výraznejšie prejavoval zub času. Hrdzavé, stiesnené kovové kabíny pôsobili čoraz nebezpečnejšie, no napriek ich zhoršujúcemu sa technickému stavu sa v nich ľudia naďalej prepravovali vysoko nad hlbokým údolím.

Z bezpečnostných dôvodov vyradili v druhej polovici minulého desaťročia z prevádzky veľkú časť starých lanoviek. Mestská doprava tak postupne prechádzala modernizáciou, ktorej najvýznamnejším míľnikom bol rok 2021. Vtedy v Čiature uviedli do prevádzky nový systém štyroch lanovkových liniek s modernými kabínami a stanicami. 

Pozostatky sovietskych lanoviek však z mesta úplne nezmizli. Dodnes tu možno vidieť opustené stanice aj hrdzavé kabíny visiace vysoko nad údolím. Zároveň prebiehajú snahy o zachovanie niektorých historických liniek. Príkladom je lanovka Sashevardno, ktorú po rekonštrukcii opäť otvorili koncom roka 2024. Návštevníci tak majú možnosť previezť sa aj po časti pôvodnej lanovkovej siete.

Bohatú priemyselnú minulosť Čiatury pripomínajú aj ďalšie stavby a banské zariadenia, ktoré sa zachovali zo sovietskeho obdobia. Okolie mesta však ponúka aj oveľa staršie historické pamiatky. Ako uvádza oficiálny turistický portál Gruzínska, oplatí sa preto preskúmať nielen samotnú Čiaturu, ale aj jej zaujímavé okolie.

Jednou z najzaujímavejších pamiatok v okolí Čiatury je kláštor Mghvimevi z 13. storočia, ktorý sa nachádza priamo na strmom skalnom útese. Jeho budovy akoby splývali so skalou a niektoré časti kláštora sú dokonca vybudované v prírodných jaskyniach. Okrem výnimočnej polohy láka návštevníkov aj bohato zdobenými kamennými prvkami, historickými kostolmi a nádhernými výhľadmi na okolité údolie.

Ak sa chcete dozvedieť viac o minulosti samotnej Čiatury, oplatí sa navštíviť aj Miestne historické múzeum v Čiature. Jeho zbierky zahŕňajú archeologické nálezy, historické predmety každodennej potreby aj exponáty pripomínajúce bohatú tradíciu ťažby mangánu, ktorá zásadne ovplyvnila rozvoj celého regiónu.

V blízkosti Čiatury sa nachádza aj jedna z najnezvyčajnejších náboženských pamiatok Gruzínska – Katschiho stĺp. Na vrchole približne 40 metrov vysokej vápencovej skaly s takmer kolmými stenami stojí malý kostolík, ktorý po stáročia slúžil ako útočisko mníchom hľadajúcim samotu a odlúčenie od okolitého sveta.

Ďalším pozoruhodným miestom v okolí je jaskyňa Dzudzuana, v ktorej archeológovia objavili spracované ľanové vlákna staré približne 34-tisíc rokov. Tento výnimočný nález patrí medzi významné dôkazy o tom, že ľudia dokázali spracúvať rastlinné vlákna už v praveku. Archeologický význam jaskyne Dzudzuana tak ďaleko presahuje hranice Gruzínska.