Mikayla Ding: Slovenka, ktorú dostala kalifornská láska k autám a pretekom

Priznám sa, že v Amerike som sa nikdy veľmi nevidela. Po vysokej škole v Prahe som sa presťahovala na Taiwan, kde som chcela študovať čínštinu. Spoznala som sa tam s mojím terajším manželom, ktorý časom dostal pracovnú ponuku v USA. Po 2,5 roku v Ázii som sa zrazu ocitla v Silicon Valley, kde sme žili 5 rokov pred tým, ako sme sa pred 2 rokmi presťahovali do Los Angeles.

Ja si myslím, že autá, rýchla jazda a adrenalín sú jednoducho v mojom DNA. Odmalička sa mi páčili autá, motorky, vodné skútre, najrýchlejšie kolotoče, jednoducho všetko rýchle. Na dovolenkách som nechcela mať fotky pri mori, ale s autami, pretože autá, ktoré u nás na Slovensku nejazdili, mi pripadali v Chorvátsku zaujímavejšie. Vodičák som si vyzdvihla okamžite v deň 18. narodenín a odvtedy som po Európe, Ázii aj Amerike najazdila dokopy stovky tisíc kilometrov.

Asi najviac citeľným rozdielom je pomalšia rýchlosť na diaľniciach. Limit na dvojprúdovej diaľnici je len 55 míľ za hodinu, čo je 88 km/h, na 3- a viacprúdovej diaľnici to je 65, čiže 105 km/h. Pričom americké diaľnice sú presne také, ako ich vidíme v amerických filmoch: rovné a väčšinou nudné. Po drvivej väčšine diaľníc môžete ísť stovky kilometrov rovno bez akéhokoľvek pohnutia volantom. Pomalá rýchlosť na rovných diaľniciach udržuje ekonomiku energetických nápojov nad vodou (smiech). Autoškola funguje len v 23 amerických štátoch a Kalifornia nie je jedným z nich. Keďže verejná doprava je okrem pár najväčších metropol v USA skôr raritou, väčšina tínedžerov si v Amerike sadá za volant už v 16 rokoch za sprievodu rodiča alebo inej osoby nad 25 rokov a začne trénovať - tak nejak to potom s jazdením aj vyzerá, nehodovosť je tu niekoľkonásobne vyššia ako v Európe.

Jazdím na M modeloch od BMW. Do pohonu zadnej nápravy som sa zamilovala ku koncu strednej školy, keď som začala jazdiť na BMW a moja vtedajšia láska k Audi sa jednou jazdou po serpentínach zmenila na lásku k BMW, odkiaľ už nebolo cesty späť. Na Taiwane som sa práve vďaka BMW M spoznala s mojím manželom, ktorý je fanatik do áut a napriek tomu, že si prešiel cez rôzne luxusné značky, stále ostáva verný primárne modelom M od BMW. Oboch nás baví fascinujúca kombinácia estetiky, charakteru a typický športový rad M, ktorý sa prejavuje primárne na okruhu. Môj primárny model na denné jazdenie a okruh je BMW M2 CS, športová limitovaná odľahčená verzia s manuálnou prevodovkou a výkonom 444 koní. Vybrala som si ju preto, lebo v sebe kombinuje vynikajúce výkony na pretekárskej trati s neobmedzenou každodennou použiteľnosťou, čo z nej robí príťažlivý 4-miestny športový automobil. Milujem aj osemvalec E92 M3 s prirodzeným nasávaním (naturally aspirated), ktorý mi manžel špeciálne upravil na jazdy na okruhu.

Môj muž sa orientuje na limitované edície M áut od BMW. Momentálne okrem iných áut vlastníme aj 3 limitované edície E46 M3 CSL (vyrobených bolo len celosvetovo len 1 383 kusov), F82 M4 GTS (700 kusov) a M2 CS (2 200 kusov), ktorých ceny sa aj po rokoch šplhajú vysoko nad pôvodnú kúpnu cenu vozidla. Je to vďaka limitovanej edícii, výkonu, ale tiež vďaka kondícii, v ktorej sú udržované. Veľký vplyv na cenu má napríklad špeciálna výbava, legendárna technológia, dokonca farba karosérie. M2 CS, na ktorom jazdím, narástlo len za posledný rok na cene o 25-tisíc dolárov, aj vďaka tomu, že v rovnakej farbe a výbave ich je v USA len 28, z celkového počtu 400 kusov. M4 GTS je napríklad zas jediné auto s priamym vstrekovaním vody do motora, ktoré bolo zatiaľ ako prvé a jediné homologizované na cestnú premávku.

Áno, síce sa mojej moto láske teraz viac venujem na svojom súkromnom účte @mikayla_m, naša spoločná značka má za úlohu predviesť, že si môžete vziať niečo, čo je už samo osebe skvelé, a urobiť to lepšie, esteticky príťažlivejšie a zlepšiť jazdné vlastnosti. Pridávame tam fotky všetkých áut, ktoré momentálne vlastníme: BMW: E46 M3 CSL, E90 M3, E92 M3, F87 M2 CS, F82 M4 GTS, Honda Civic TypeR FK2/FK8 a najhlučnejšie z nich, Audi R8 V10 Performance. S autami chodíme na víkendové stretávky, spoločné jazdy (coffee runs) či okruh a zdieľame to s našimi followermi, vymieňame si rady a navzájom sa inšpirujeme.

Prišlo to celkom spontánne, práve preto, že modely M od BMW sú známe svojou jazdnou agilitou a sú priam stavané na okruh, išlo to viac-menej ruka v ruke. Vždy ma bavila rýchla jazda, takže keď ma prvýkrát skupinka kamarátov zavolala na okruh, ani minútu som neváhala. Pretekanie na okruhu je relatívne bezpečné. Uzatvorená trať, únikové zóny a bezpečné autá. To však neznamená, že by to nebol adrenalínový zážitok. Cieľom je, samozrejme, zdieľaná radosť z jazdy, ktorú M modely BMW poskytujú svojim majiteľom, ale ozajstnú radosť z jazdy vodič zažije len v prípade, že má svoj automobil dokonale pod kontrolou a to si môže trénovať práve na okruhu - buď sám, alebo za pomoci inštruktora.

Mám to šťastie, že pokiaľ ide o automobily a okruhy, Kalifornia je na tom veľmi dobre v porovnaní s ostatnými štátmi. Máme tu na výber hneď niekoľko okruhov, čo len dokazuje kalifornskú lásku k autám a pretekom.

Zatiaľ som mala možnosť zajazdiť si na 4 zo 7 okruhov v Kalifornii. Mojím najobľúbenejším je jednoznačne Laguna Seca. Bol to môj prvý a zároveň najčastejšie navštevovaný okruh, ktorý sa zároveň považuje za jednu z najlepších tratí v Severnej Amerike so svojou komplexnou stavbou, výškovými zmenami a notoricky známou zákrutou, zvanou corkscrew, tzv. „vývrtka“. Práve táto časť okruhu je vraj jednou z najnáročnejších zákrut na svete motoristického športu vďaka 18-metrovému prevýšeniu ako slepému hrebeňu a vrchole pri nájazde do kopca. Jazdila sa tu aj Veľká cena F1 či Moto GP.

Deň na okruhu vyzerá nasledovne: príchod v skorých hodinách, registrácia, povinné stretnutie vodičov, následne kontrolujem stav vozidla, pneumatiky, tlak v pneumatikách, dotiahnutie matíc kolies, umiestnenie čísiel na auto. Ja ešte pridávam nalepenie špeciálnej ochrannej fólie, ktorá chráni predné svetlá a nárazník pred poškodením z lietajúcich kamienkov. Účastníci sa nasledovne rozdelia do svojich príslušných skupín podľa svojich vodičských schopností a zručností, od začiatočníkov po pokročilých. Každá skupina má ten deň k dispozícii 4-6 sérií jázd, ktoré trvajú väčšinou od 20 do 30 minút alebo býva tzv. open track - trať je otvorená pre všetkých počas napríklad 6 hodín, keď sa na trati stretávajú začiatočníci, pokročilí aj profíci naraz.

Deň strávený na okruhu je zážitkom nielen pre šoférov, ale aj pre divákov, ktorý je zosilnený vôňou pretekárskeho benzínu a hlukom športových áut rôznych modelov, značiek a úprav.

Musím dodať, že tento druh športu nie je veľmi priateľský k peňaženke. Doprava, registrácia, benzín, povinná pretekárska prilba, opotrebenie pneumatík, brzdových platničiek a celkové opotrebenie vozidla a prípadné opravy a úpravy sú značné výdavky, na ktoré treba myslieť.

Motoršportu jednoznačne stále dominujú muži, ale mení sa to v posledných rokoch, hlavne vďaka značkám ako Porsche, BMW alebo Michelin, alebo organizáciám, ktoré sa snažia prilákať do sveta motošportu čoraz viac žien. Preto organizujú rôzne podujatia či dni na okruhu určené len ženám. Mala som možnosť sa ich pár zúčastniť a všetky som si neskutočne užila a potvrdilo sa, že ženy dokážu jazdiť rovnako dobre, ak nie lepšie ako niektorí muži aj vďaka tomu, že lepšie zvládajú vykonávanie viac úloh naraz, čo je na trati dôležité. Na bežnom dni na okruhu som však stále v drvivej väčšine prípadov jediná žena. Dokonca sa mi bežne stáva, že na prvom mítingu pre vodičov ma pri registrácii hlásia automaticky ako Michala a nie Michaelu, pretože si myslia, že je to preklep v mene.

Nech sa pozrú na môj Instagram :) Primárne s nimi dokonca asi súhlasím, ale poznám ženy, ktoré sú v bežnom živote alebo vo svete motošportu za volantom oveľa lepšie ako väčšina mužov.

McLaren Senna, Porsche GT2 RS, Ferrari 458 Speciale.

Jedna z mojich najväčších srdcoviek je Nový Zéland, ktorý sa mi stal na 1 rok počas štúdia na strednej skole domovom. Je to krajina, kde za pár hodín môžete navštíviť rozličné prírodné podmienky, ako napríklad zasnežené hory a zjazdovky, slnečné pláže, pralesy, ľadovce, aktívne sopky, horúce pramene, fjordy aj džungľu.

V Ázii sa mi zas páčilo v Laose a na Filipínach. Ako posledné by som odporučila precestovať aspoň najznámejšie národné parky v USA ako Yosemite, Yellowstone či Grand Canyon, ktoré sú naozaj prekrásne, veľkolepé a dychberúce.