Najzelenšia fasáda Európy

Mestám sa hovorí tiež betónové džungle a je to do veľkej miery pravda. Život v nich nám dáva pocit, že sa musíme ísť vyvetrať do prírody a počas horúcich dní je rozhorúčený betón neúprosným šíriteľom tepla aj v noci, keď sa ochladí. Ako vyriešiť oboje naraz? Odpoveďou sú zelené fasády. Budovy, ktoré majú zeleň ako svoju súčasť, sa stávajú populárne v mestách po celom svete. Od autobusových zastávok po celé fasády a strechy dokážeme spoluprácou s prírodou vytvoriť lepšiu klímu, čistejší vzduch, prirodzenejšie prostredie a oku lahodiacu zeleň. Ak hľadáte inšpiráciu, najväčšiu budovu svojho druhu nájdete v nemeckom Düsseldorfe na adrese Schadowstraße 42-52.

Každá skala a betón sa žiarením slnka vyhreje a pocit sálavého tepla potom ešte dlho uvoľňuje. To spôsobuje, že sa so zvyšujúcou sa priemernou teplotou stáva život v mestách neznesiteľný. Zeleň v prírode má úplne opačnú tendenciu – vždy je o niekoľko stupňov chladnejšia než okolie. Preto zeleň na fasádach obráti trend prehrievania. A má aj iné výhody – moderná budova, ktorá je väčšinou skleníkom vyžadujúcim množstvo energie na vychladenie klimatizáciou, je v prirodzenom tieni. Čo sa stane, keď prídu chladné mesiace? Listy z kríkov opadnú a do budovy sa, naopak, v zimných mesiacoch dostane viac svetla, ktoré ju prehreje. V spolupráci s prírodou sa tak vždy podarí dosiahnuť požadovaný efekt.

Ďalším problémom v mestách je sucho a v prípade nárazových zrážok fakt, že množstvo vody naraz nestíha odtiecť. Aj v tomto prípade pomáhajú zelené fasády a strechy. Príroda prirodzene zachytáva vlhkosť a uvoľňuje ju postupne, a tak nie je vzduch suchý, prehriaty a samozrejme je vďaka „vdychovaniu“ oxidu uhličitého a „vydychovaniu“ kyslíka aj čistejší. Málo diskutovaným faktom je aj to, že hlučné mestá sa vďaka zeleni stávajú tichšie, lebo stromy, kríky a iná zeleň prirodzene absorbujú hluk vznikajúci ľudskou činnosťou.

Holandskí architekti mysleli aj na to, čo vám určite napadlo: to musí byť v jeseni neporiadok z listov! Nie však v prípade Kö-Bogen II. Kríky z rastliny hrabu listy nezhadzujú, len menia ich farbu. Na jar je svetlozelená, v lete tmavozelená a na jeseň zlatohnedá. No voľba správnej rastliny je v každej lokalite iná. Venuje sa tomu samostatný odbor s názvom fytotechnológia, ktorý má na starosti zvážiť všetky faktory – od statiky po náchylnosť na choroby.

Jedna z vecí, na ktorú budova Kö-Bogen II poukazuje, je fakt, že mestá sa pridlho plánovali pre autá, ktorých infraštruktúra zaberá podstatnú časť priestoru pre ľudí. So zelenou budovou Kö-Bogen II sa to mení. Päťposchodová lichobežníková budova je aj so svojou susediacou trojposchodovou budovou vybudovaná pre ľudí. Nielen pre tých, ktorí v jej kanceláriách pracujú, ale aj pre tých, ktorí mesto navštívia a bývajú v ňom. Takýmto spôsobom si aj inak turisticky málo atraktívne miesta vytvárajú nové ikony, ktoré priťahujú návštevníkov a zatraktívňujú urbánne prostredie na život.