Nikózia, posledné rozdelené hlavné mesto na svete

Zelená línia oddeľujúca grécky a turecky hovoriace cyperské obyvateľstvo je demilitarizovanou zónou a zároveň symbolom cyperského problému. Korene cyperského problému siahajú do polovice 20. storočia, keď Cyprus získal nezávislosť od Veľkej Británie v roku 1960, no napätie medzi gréckou a tureckou komunitou sa nepodarilo vyriešiť a dokonca sa ďalej prehlbovalo. V roku 1974 v dôsledku tureckej invázie severnú časť Cypru obsadilo Turecko, zatiaľ čo južná časť zostala v rukách cyperských Grékov. Zelená línia určená OSN rozdeľuje nielen ostrov, ale aj samotnú Nikóziu. Tiahne sa v dĺžke 180 kilometrov a je nielen fyzickou hranicou, ale aj akýmsi psychologickým symbolom, ktorý Cyperčanom pripomína dávno zabudnutú jednotu a vzájomný rešpekt. Zelená línia nesie nielen symboliku rôznych kultúr, ale – trochu paradoxne – sa časom stala aj významnou turistickou atrakciou. Dobrou správou je, že občania EÚ môžu prekročiť Zelenú líniu s občianskym preukazom a bola by škoda to vynechať, pretože obe strany Nikózie ponúkajú inú atmosféru, jedlá a tradície, ktoré sa oplatí preskúmať.

Nikózia je mesto, ktoré odmeňuje návštevníkov hľadajúcich „niečo iné“. Minulosť a súčasnosť, tradičné a moderné sa hladko prelínajú. Obe strany Nikózie majú bohaté kultúrne dedičstvo, od historických budov cez múzeá až po miestne trhy. Jednou z najznámejších atrakcií na gréckej strane je Katedrála sv. Jána s nádhernou barokovou výzdobou a freskami. Prechádzkou popri mestských hradbách môžete obdivovať starobylé stavby. Brána Famagusta je symbolom historického významu Nikózie. Bola postavená v roku 1567, keď bol Cyprus pod nadvládou Benátok. V strede brány je monumentálna guľová kupola s priemerom 11 metrov. Svetlo prúdi dovnútra cez kruhový otvor v strede kupoly, ktorý pripomína štýl rímskeho Panteónu.

Na tureckej strane čaká návštevníkov Büyük Han, impozantný karavanseraj s očarujúcim nádvorím a obchodmi s remeselnými výrobkami. Postavili ho osmanskí Turci v roku 1572 po dobytí Cypru od Benátok. V strede otvoreného nádvoria je mešita s fontánou na umývanie pred modlitbou. Počas britskej nadvlády (1878-1960) fungoval ako väznica. V 90. rokoch bol kompletne zrekonštruovaný a oživený ako centrum umenia. Za návštevu stojí aj mešita Selimiye, ktorá bola kedysi gotickou kresťanskou katedrálou a dnes je úžasným príkladom osmanskej architektúry.