Púšť na severe Európy? V Dánsku stojí maják, ktorý museli presťahovať

Na severozápadnom pobreží Dánska, neďaleko mesta Aalborg, stojí maják Rubjerg Knude, ktorý svojím okolím pripomína skôr púštnu krajinu než pobrežie Severného mora. 23 metrov vysoká veža sa týči na vrchole mohutnej piesočnej duny, zatiaľ čo v pozadí sa morské vlny rozbíjajú o strmé pobrežné útesy. Okolitú krajinu navyše neustále pretvára silný vietor, ktorý presúva obrovské množstvo piesku.

Maják dokončili v roku 1900 a jeho svetlo sa prvýkrát rozžiarilo 27. decembra toho istého roka. V tom čase stál viac ako 200 metrov od okraja pobrežného útesu. Už vtedy však bolo zrejmé, že tunajšiu krajinu neustále menia vietor a more.

Spočiatku nepredstavovalo najväčšiu hrozbu more, ale piesok, ktorý vietor postupne presúval do vnútrozemia. Okolo majáka sa v priebehu rokov začala vytvárať čoraz vyššia duna. Jej rast sa pokúšali zastaviť výsadbou rastlín aj ďalšími opatreniami, no bez väčšieho úspechu. Piesok sa totiž zachytával na vegetácii a postupne sa hromadil, čím duna namiesto zastavenia ďalej rástla. Maják tak čoraz viac obklopovala piesočná krajina, ktorá postupne menila jeho pôvodnú podobu aj okolie.

Neustále sa presúvajúci piesok výrazne komplikoval aj každodenný život personálu majáka. K areálu pôvodne patrili strážnica, ubytovacie priestory pre zamestnancov, strojovňa aj zeleninové záhrady, ktoré však piesok opakovane zasypával. Zamestnanci ho preto museli pravidelne odhŕňať, aby zabezpečili prístup do budov, udržali technické zariadenia v prevádzke a mohli sa naďalej starať o záhrady.

Areál majáka však ani po jeho vyradení z prevádzky nezostal úplne opustený. V roku 1980 otvorili v bývalom strážnom domčeku múzeum venované pohybu piesočných dún a histórii okolitej krajiny. Ani múzeum však napokon neuniklo neustále sa presúvajúcemu piesku. Ten budovu postupne zasypával, až sa situácia stala neudržateľnou. V roku 2002 preto museli expozíciu presťahovať na iné miesto.

V druhom desaťročí 21. storočia sa najväčšou hrozbou pre maják stala postupujúca erózia pobrežia. Morské vlny neustále narážali do strmého útesu a postupne z neho odlamovali čoraz väčšie časti. Pobrežie tak ustupovalo a historická stavba sa nebezpečne približovala k okraju útesu. Podľa odborných odhadov hrozilo, že sa maják v priebehu niekoľkých rokov zrúti do mora. Úrady sa preto rozhodli pre nezvyčajné riešenie: namiesto demolácie presunú celú vežu v jednom kuse ďalej do vnútrozemia.

Pred samotnou operáciou v roku 2019 pracovníci odkryli základy majáka a jeho konštrukciu spevnili niekoľkými tonami ocele a betónu. Následne pripravili špeciálnu koľajovú dráhu s valčekovým mechanizmom, po ktorej sa mala mohutná stavba presunúť na bezpečnejšie miesto.

Odhaduje sa, že vďaka presunu získal maják ďalších 30 až 40 rokov životnosti. Historická stavba sa medzičasom stala jednou z najznámejších turistických atrakcií severného Jutlandu, kam každoročne mieria návštevníci obdivovať nezvyčajnú piesočnú krajinu aj výhľady na Severné more. Maják Rubjerg Knude navyše získal novú funkciu. V roku 2016 do jeho vnútra nainštalovali točité schodisko, vďaka ktorému môžu návštevníci opäť vystúpiť až na vrchol veže.

Súčasťou úprav bol aj svetelný hranol pripomínajúci pôvodné osvetľovacie zariadenie majáka. Na rozdiel od minulosti však svetlo nesmeruje na more, ale do vnútra veže, kde vytvára pôsobivý vizuálny efekt.

Príbeh majáka však nedávno nabral ďalší nečakaný obrat. V septembri došlo k rozsiahlejšiemu zosuvu pobrežného útesu, ktorý opäť výrazne zmenil podobu pobrežia pod historickou stavbou. O ďalšom presune majáka zatiaľ nepadlo rozhodnutie, miestne úrady však už naznačili, že v prípade potreby túto možnosť opäť zvážia.

Vzhľadom na pokračujúcu eróziu pobrežia sa však nedá vylúčiť, že 30 až 40 rokov životnosti, ktoré mal maják získať presunom v roku 2019, sa napokon výrazne skráti. Budúcnosť jednej z najznámejších atrakcií severného Dánska tak zostáva neistá.

Zdroj: Visit Denmark