Dostať sa sem dá iba loďou. Dedina ukrytá medzi horami si stáročia zachováva vlastný jazyk

Kumzar leží na brehu Hormuzského prielivu, jednej z najdôležitejších námorných trás sveta, vtlačený medzi holé horské svahy a more. Do osady na severnom cípe polostrova Musandam dodnes nevedie žiadna cesta, a tak návštevníci zvyčajne prichádzajú loďou z Khasabu. Motorovým člnom trvá cesta približne hodinu.

Nezvyčajne pôsobí už samotná poloha dediny. Strmé hory sa dvíhajú takmer priamo z mora a domy sa tiahnu pozdĺž úzkeho pásu pobrežia. Blízkosť mora po stáročia formovala históriu aj každodenný život miestnych obyvateľov. Rybolov zostáva dodnes jedným z hlavných zdrojov obživy, pričom dlhú tradíciu má najmä lov sardiniek a tuniakov.

Napriek tomu, že Kumzar nemá cestné spojenie so zvyškom regiónu, obyvatelia tu majú k dispozícii základné služby. V dedine funguje škola, niekoľko obchodov aj mešity. Popri rybolove zohráva v každodennom živote miestnych dôležitú úlohu aj chov kôz.

Po skončení zimnej sezóny lovu sardiniek sa Kumzar takmer vyľudní. Koncom apríla alebo začiatkom mája sa obyvatelia presúvajú do Khasabu, kde trávia veľkú časť leta. V meste majú dokonca vlastnú štvrť – mnohí z nich sa na niekoľko mesiacov usádzajú v oblasti Harat al-Kumzari neďaleko pobrežia.

Toto sezónne sťahovanie úzko súvisí aj so spôsobom obživy. Kým hlavná sezóna lovu sardiniek pripadá na chladnejšie mesiace, v okolí Khasabu počas leta dozrievajú datle. Mnohí obyvatelia Kumzaru preto po presune pracujú na datľových plantážach a zapájajú sa do zberu úrody.

Keď horúčavy ustúpia, rodiny sa opäť vracajú do Kumzaru, kde sa začína ďalšia rybárska sezóna. Tento stáročiami formovaný rytmus sezónnych presunov je dodnes dôležitou súčasťou života miestnej komunity.

Jedným z najvzácnejších prvkov kultúrneho dedičstva Kumzaru je kumzarský jazyk, ktorým hovoria miestni obyvatelia. Patrí medzi juhozápadné iránske jazyky a počas stáročí ho výrazne ovplyvnila arabčina. V jeho slovnej zásobe sa však zachovali aj výpožičky z angličtiny a portugalčiny.

Dnes ním hovorí približne štyri až päť tisíc ľudí, preto sa považuje za ohrozený jazyk. Jeho postavenie oslabuje najmä rastúci vplyv arabčiny medzi mladšími generáciami, v dôsledku čoho ho ako materinský jazyk používa čoraz menej ľudí.

Kumzar sa po stáročia prispôsobuje svojej izolovanej polohe aj náročným prírodným podmienkam, no napriek tomu si zachoval mnohé prvky tradičného spôsobu života. Aj vďaka tomu má táto odľahlá dedina na najsevernejšom okraji Ománu dodnes mimoriadne osobitý charakter.