Podzemný klenot Poľska: Wieliczka

Spočiatku bola soľ extrahovaná destiláciou vody zo soľných prameňov na povrchu a keď pramene vyschli, slanú vodu hľadali v hĺbkach zeme rúbaním šachiet. Skutočná história bane sa začala písať vtedy, keď sa našli prvé bloky kamennej soli. S blokovou ťažbou kamennej soli začali asi pred 800 rokmi baníci z Uhorska, ktorých pozvala podľa povesti svätá Kinga (Kunigunda) z rodu Árpádovcov, dcéra uhorského kráľa Belu IV., manželka poľského kniežaťa Boleslava V. (Hanblivého). V roku 1251 nechala otvoriť soľné bane, čo nielen uspokojilo zvýšený dopyt po soli, ale prinieslo krajine aj značné príjmy.

Soľná baňa Wieliczka má 9 podlaží: prvé sa nachádza v hĺbke 64 metrov, zatiaľ čo posledné je už v hĺbke 327 metrov. Baňa má jedinečnú mikroklímu. Okrem vysokého obsahu pary a chloridu sodného je konštantná aj jej teplota (12 – 14 °C), tlak vzduchu a ionizácia.

Baňa pozostáva z 300 km chodieb a 3000 komôr. Turistická trasa v priestoroch bane predstavuje iba sotva jedno percento z celkovej dĺžky šachiet. Obhliadnuť si 22 komôr šachty Danilovicz je obrovský zážitok: každá komora je nejakým spôsobom spojená s významnými osobnosťami poľských dejín a všetky sochy a reliéfy v nich boli vytesané baníkmi soli.

Kopernikova komora je vôbec prvou z 22 komôr, ktorá bola pomenovaná po slávnom poľskom astronómovi. V strednej časti komory je umiestnená socha vedca vyrezaná zo soli. Vďaka špeciálnemu podkladu zo silných okrúhlych drevených trámov sa komora vytesaná do zelenej soli zostala zachovaná.

Janowická komora bola vytvorená v 17. storočí. Legendu o Wieliczke – podľa ktorej snubný prsteň Kingy z rodu Árpádovcov nádherným spôsobom putoval zo Sedmohradska do Wieliczky – ukazujú tu vystavené sochy v životnej veľkosti.

Kaplnka svätej Kingy sa nachádza v hĺbke 101 metrov a je jedna z najväčších atrakcií soľnej bane. Nazývajú ju aj ako podzemný kostol, pretože sa v nej konajú nielen koncerty a iné programy, ale aj omše. Jej podlahu tvoria zo soli vyrezávané dlaždice a zo stropu visia obrovské lustre zložené zo soľných kryštálov. Kaplnka je zdobená reliéfmi zo scén prevzatých z Nového zákona, ako napríklad Posledná večera a Svadba v Káne. Tu sa nachádza socha najslávnejšej poľskej osobnosti, pápeža Jána Pavla II.

Na prelome 19. a 20. storočia sa z Varšavskej komory ešte vyťažilo asi 20 000 ton kuchynskej soli, dnes sa však slúži len na zábavné účely. Často sa v nej konajú rôzne firemné oslavy, plesy a koncerty. Jej hlavnou ozdobou je pamätník zo soli vyrezávaného baníka.

Kryštálové jaskyne sa nachádzajú mimo areálu múzea – tu môžu turisti obdivovať soľné kryštály halitu v gigantických veľkostiach. Odtiaľ pochádzajú kryštály halitu v zbierkach najväčších múzeí na svete.