Sokotra – (ne)dotknutý raj, kam sa lieta inak

Jedno takéto miesto však na našej planéte také stále je a je bližšie než Karibik, Maldivy, či Bali. Ostrov na spojnici Arabského mora a Indického oceánu, ostrov, ktorý je bližšie k Afrike než Blízkemu východu. Ostrov, ktorý formálne patrí Jemenu, no o skutočný vplyv sa tu bijú Spojené arabské emiráty a Saudská Arábia. Ale stále ostrov, kde zažijete autentickosť cestovania. Toto je Sokotra.

Sokotra je fragment starého superkontinentu Gondwana a od Afriky sa oddelila približne pred 20 – 25 miliónmi rokov. Vďaka izolovanosti sa tu teda vyvíjala fauna a flóra tak, ako v dávnej Afrike bez vplyvov z iného prostredia a tak až 35% miestnych rastlín je endemických. Medzi nimi sú aj známe dračie stromy a fľaškovníky či uhorkovníky – stromy, ktoré sú špecifické svojim tvarom a kvitnú na ružovo okolo februára až marca.

Ostrov patrí Jemenu, ktorý sa už dlhé roky trápi s občianskou vojnou. No ostrov je až 380 km od tohto štátu v Arabskom mori a bližšie je pritom k Somálsku, ktoré je len 240 km od Sokotry. Jeho rozloha je necelých 3 800 km2, čo je približne toľko, čo Trnavský kraj. Jeho najvyšší vrch, Jabal Skand, dosahuje výšku 1 503 m n. m. a pohorie Hadžhir dominuje centru celého ostrova. Na celom ostrove žije odhadom len okolo 60 000 ľudí.

Pre svoju strategickú polohu je Sokotra v hľadáčiku regionálnych silných štátov. Konkrétne sa o ňu zaujímali Spojené arabské emiráty (SAE), ktoré na ostrove od roku 2016 stavali prístav, letisko či cesty a to mimo kontroly jemenskej vlády, keďže podporovali Južnú prechodnú radu (STC) – separatistické hnutie usilujúce sa o obnovenie nezávislosti Južného Jemenu. Naopak Saudská Arábia vedie od roku 2015 koalíciu podporujúcu medzinárodne uznávanú vládu Jemenu proti povstalcom Húsíom (podporovaných Iránom). Koncom roka sa konflikt týchto dvoch štátov vyostril, čo nakoniec viedlo k stiahnutiu sa SAE z Jemenu, no aj zo Sokotry, čím sa prerušilo aj letecké spojenie a na určitú dobu uväznilo niekoľko stoviek turistov na ostrove. Všetkých sa však podarilo evakuovať a na chvíľu zostal ostrov opäť úplne bez turistov.

Keď sme sa z Drive Magazínu vydali na Sokotru koncom roku 2025, netušili sme, že sme jedni z posledných ľudí, ktorí využili nepočetné lety cez Abú Dhabí. Po prílete z Viedne tu turisti zvykli prestupovať na lety Air Arabia, ktoré lietali len dva razy týždenne a reálne išlo o jedinú šancu dostať sa na tento ostrov ako turista. Aj preto ostrov navštívi ročne len niečo okolo 5 000 turistov. Je to preto vcelku exkluzívny klub. Po zrušení všetkých letov a krátkej pauze sa lety v roku 2026 opäť obnovili, avšak s inou spoločnosťou a s iným prestupom.

Sokotra nie je vaša klasická „spoznávačka“, no nie je to ani extrémna expedícia. Podľa našich skúseností ju zvládne každý, kto zvládne bežnú stanovačku. A to najmä preto, že hoci v hlavnom meste Hadibo je niekoľko hotelov, tráviť každý deň dlhé dochádzania na pekné miesta ostrova je nezmyselné. Stany, pokojná príroda a milión hviezdičkový hotel nad hlavami vám zostane v pamäti navždy.

Po prílete do Hadiba vás čaká kontrola dokladov a kontakt s miestnou agentúrou. Na Sokotru nemôžete prísť sami po svojej osi – organizované zájazdy sú tu povinnosťou. Tunajšia agentúra, spolupracujúca s tou slovenskou, si vás rozdelí do terénnych áut a vydávate sa po ostrove. Míňate zhrdzavené ruské tanky, ktoré tu zakopali pred mnohými desaťročiami práve pre strategickú polohu ostrova. Dobrá zastávka na fotku s miestnymi všade prítomnými kozami. Apropo – pozor na veci. Kozy tu zožerú snáď všetko (vrátane pasu).

Vaše dni vyzerajú tak, že sa presúvate v terénnych autách po lokalitách ostrova, ktorý je na svoju veľkosť prekvapivo rozmanitý. Kým severom ide zo západu na východ kvalitná asfaltová cesta, po odbočení do hôr sa do tých najkrajších lokalít dostanete už len v móde 4x4. Počítajte s minimálnym tempom a maximálnym modlením sa. Ale miesta, na ktoré sa dostanete, vám zoberú dych.

Časy, kedy bol ostrov úplne nedotknutý sú už preč. Slovenské, české, ale aj ruské cestovné kancelárie tu privážajú turistov, ktorí sa síce rozptýlia po ostrove, no na pekných a exponovaných miestach či v kempoch sa s nimi určite stretnete.

Kempuje sa na vyhradených miestach, ktoré majú väčšinou základnú infraštruktúru – splachovacie záchody, základné sprchy. Žiaden luxus, ale nie je to ani úplne bez hygieny či zázemia. Naviac s vami ide výprava ľudí – od sprievodcov po šoférov. Tí vám každý deň postavia a zbalia stan, uvaria všetky jedlá a to tak dobré, že sa nám až nechcelo veriť, kde toľko surovín na suchom ostrove zohnali.

Základom jedla sú tu ryby – čerstvé, ešte v ten deň vylovené v miestnom mori. K tomu ryža, cestoviny, omáčky, kopa zeleniny, ale aj miestny plackový chlieb. Všetko robené čerstvé a neskutočne chutné. Jedlo vám pripravia na prestreté stoly a k tomu vždy prítomný čaj, ale aj jemenská káva, ktorá chutí silno po kardamóne a koreninách, no obľúbili sme si ju všetci.

Hoci Sokotra nemá národné jedlo, keď sme sa pýtali miestnych, povedali Ruzz ma‘a laban, čo je ryža zmiešaná s kyslým mliekom či jogurtom a istá, nami doteraz nedefinovaná štipľavá omáčka k tomu. To si dáte k všadeprítomnej rybe. Výnimkou boli horské oblasti, kde sme mali kozie mäso, čo je pre nich veľká vzácnosť, lebo koza tu má veľkú hodnotu a každá, aj zdanlivo zatúlaná, tu niekomu patrí.  Nie nadarmo sa hovorí, že kozy sú sokotrianske zlato.

Na Sokotre nečakajte rezorty ani plážové bary. Ostrov funguje inak. Surovo, otvorene, bez kulís. Jedným z prvých miest, ktoré si zapamätáte, je pláž Arher. Biele piesky tu prechádzajú do mohutných dún, ktoré sa opierajú o skalné útesy. More je čisté, otvorené a často veterné. V noci tu nepočuť nič okrem príboja a vetra v piesku. Presne tu pochopíte, že Sokotra je skôr o priestore než o komforte.

Vo vnútrozemí sa krajina mení. V rezervácii Homhil nájdete prírodný bazén vytesaný v skalách, ktorý sa napĺňa dažďovou vodou. Leží vysoko nad pobrežím a ponúka výhľad na nekonečné more. Cesta sem vedie krátkym trekom cez kamenistú krajinu s prvými dračími stromami.

Z útesov je viditeľné miesto, kde sa stretávajú vody Arabského mora a širšieho Indického oceánu – geografický detail, ktorý si tu uvedomíte oveľa intenzívnejšie než na mape.

Ikonou Sokotry sú dračie stromy. Najväčšie koncentrácie nájdete na náhorných plošinách Momi a Dixam. Ich koruny majú tvar obráteného dáždnika a pri rannom svetle vrhajú dlhé tiene na kamenisté podložie. Medzi nimi rastú kadidlovníky, myrhovníky a fľaškové stromy (bottle trees), ktorých kmene zadržiavajú vodu. Táto krajina pôsobí skôr ako botanická anomália než ako realita.

Ak sa presuniete nižšie, objavia sa údolia ako Wadi Qalyshaan, Wadi Difa či dramatický kaňon Wadi Dirhur. Palmy na dne kontrastujú so suchými stenami nad nimi. Svetlo sa tu mení každú hodinu a krajina pôsobí nečakane plasticky. Práve v týchto údoliach najviac vynikne izolácia ostrova – minimum infraštruktúry, žiadne hotely, len kamenisté cesty a roztrúsené osady.

Na opačnom póle stoja duny Hayef a Zaheq. Piesok sa tu presúva medzi morom a pevninou a vytvára dlhé, takmer saharské línie. Výstup na vrchol dún znamená výhľad na nekonečné pobrežie bez stavieb. O niekoľko kilometrov ďalej sa nachádza jaskyňa Degub, krasový systém so stalaktitmi, ktorý pripomína, že Sokotra nie je len o povrchu, ale aj o podzemí.

Morský svet je rovnako podstatný ako ten suchozemský. V rezervácii Dihamri sa dá šnorchlovať nad koralovými útesmi, ktoré patria k najzachovalejším v regióne.

Sokotra je miestom, kde sa krajina mení v priebehu niekoľkých kilometrov. Od vysokých plošín cez kaňony a duny až po izolované pláže dostupné len loďou. Neponúka luxus, ale koncentráciu prírodných kontrastov na relatívne malej ploche. A práve to z nej robí jedno z najosobitejších miest v Indickom oceáne.