Do Viedne za pol hodiny, do Prahy za 2 h 40 minút. Takto plánuje EÚ zmeniť vysokorýchlostné vlaky v Európe

Do roku 2040 má vzniknúť funkčná a prepojená sieť vysokorýchlostných železníc. Zámerom je skrátiť cestovný čas medzi kľúčovými európskymi metropolami a spraviť z vlaku konkurenciu leteckej doprave – v cene, čase aj komforte.

Európska komisia vo svojom pláne uvádza konkrétne časy, ktoré chce dosiahnuť:

• Berlín – Kodaň: 4 hodiny (dnes 7)
• Lisabon – Madrid: 3 hodiny
• Sofia – Atény: 6 hodín (dnes až 13)
• Paríž – Lisabon cez Madrid: do 6 hodín

Plán počíta aj s tým, že do roku 2030 sa má podariť dokončiť hlavné koridory siete TEN-T. Do roku 2040 má byť celá sieť plne funkčná.

Podľa údajov EÚ spôsobuje železničná doprava len 0,3 % emisií CO₂, zatiaľ čo cesty a letecká doprava sa spolu podieľajú na viac ako 85 % všetkých emisií v doprave. Vlaky tak majú byť ekologickou alternatívou, ktorá zníži záťaž letísk, uľaví diaľniciam a zároveň vráti pohodlie do diaľkového cestovania.

Jedným z cieľov je vytvoriť jednotný systém predaja lístkov na cezhraničné vlaky. Do roku 2026 by mal fungovať prehľadný rezervačný systém, ktorý umožní nakupovať medzinárodné lístky rovnako jednoducho ako dnes letenky – aj pri kombinovaní rôznych dopravcov.

Komisia zároveň navrhuje zakázať nepotrebné zošrotovanie starších funkčných vlakov, aby sa znížili náklady a zvýšila dostupnosť súprav.

Áno, aj keď zatiaľ nie priamo. Slovensko leží na dôležitých európskych železničných koridoroch – konkrétne medzi Viedňou, Prahou, Budapešťou a ďalej smerom na juhovýchod. V dokumente Komisie sa spomínajú spojenia ako:

• Bratislava – Viedeň: 30 minút
• Bratislava – Praha: približne 2 hodiny 40 minút
• Bratislava – Budapešť: 1 hodina 25 minút

Kľúčové však bude, či sa slovenská infraštruktúra modernizuje v tempe ako okolité krajiny.

Európska železnica má fungovať ako jeden systém. V pláne je:

• zavedenie jednotného zabezpečovacieho systému na celom kontinente,
• zjednotenie licencií pre rušňovodičov,
• vývoj novej generácie vysokorýchlostných vlakov, ktoré zvládnu akékoľvek trate v EÚ.

Očakáva sa, že vlakmi bude možné plynulo prejsť celú Európu – bez technických problémov a prestupov spôsobených národnými rozdielmi.

Kedy sa začne jazdiť rýchlejšie?
Niektoré nové úseky by mali byť dokončené do roku 2030. Celá sieť má byť hotová do 2040.

Koľko to celé bude stáť?
Komisia odhaduje, že pre dokončenie základnej siete TEN-T bude potrebných 345 miliárd eur. Pre rozšírenú sieť až 546 miliárd.

Bude vlak lacnejší ako lietadlo?
To závisí od konkurencie, cien energií a dotácií. Cieľom však je, aby bola cena porovnateľná – s výhodou kratšieho času pri kratších trasách (do 1000 km).

Prečo nie sme medzi prvými?
Slovensko síce leží na dôležitých koridoroch, ale zatiaľ mešká v modernizácii. Ak sa chceme zapojiť do siete, musíme zrýchliť prípravu a výstavbu tratí.

Bude sa dať kúpiť jeden lístok na celú trasu?
Áno, do roku 2026 má fungovať spoločná platforma pre nákup medzinárodných vlakových lístkov, vrátane ochrany práv cestujúcich pri prestupoch.