Na tejto horskej ceste na konci sveta nie je najdesivejší nedostatok kyslíka

Pamírska cesta, vedúca po hraniciach Tadžikistanu a Kirgizska, patrí medzi najizolovanejšie cesty v celej Strednej Ázii. Jej približne 22-kilometrový neudržiavaný úsek prechádza doslova „zemou nikoho“, ďaleko od miest a akejkoľvek infraštruktúry.

Trasa je prejazdná len počas určitých období roka, keďže niektoré jej časti sa nachádzajú vo výške 4 300 až 4 600 metrov nad morom. Cesta vedie mimoriadne odľahlou oblasťou s riedkym vzduchom, kde v blízkosti samotnej hranice často chýbajú aj klasické hraničné priechody či základné zázemie pre cestovateľov.

Myšlienka výstavby Pamir Highway vznikla už v roku 1891, keď ruský dôstojník Bronislav Grombčevskij presviedčal cára, že nová cesta môže mať strategický význam pri vyvažovaní britského vplyvu v Afganistane, Pakistane a Indii. V roku 1912 následne do oblasti dorazili inžinieri, ktorí mali starú horskú trasu premeniť na modernejšiu cestu.

Pamírske pohorie sa však ukázalo ako mimoriadne nehostinný terén. Podľa miestnych legiend sa mnohí inžinieri či architekti, ktorí sem prišli pracovať, už nikdy nevrátili.

Sovietsky zväz začal s výstavbou takzvaného „tajného chodníka“ až v roku 1933. Pôvodne mal slúžiť ako úniková trasa smerom na východ. Na projekt dohliadala OGPU, predchodkyňa KGB a väčšinu pracovnej sily tvorili politickí väzni. Dodnes nie je presne známe, koľko obetí si výstavba hlavnej cesty cez Pamír vyžiadala. Pre porovnanie – pri budovaní Karakoram Highway v Himalájach zahynulo najmenej 800 ľudí.

Priesmyk Kyzyl-Art na hraniciach Tadžikistanu a Kirgizska patrí s nadmorskou výškou 4 280 metrov medzi najvyššie položené hraničné priechody na svete. Hoci sa 22 kilometrov medzi dvoma hraničnými stanicami môže na mape zdať ako krátky úsek, v podmienkach Pamíru pôsobí takmer nekonečne.

Cesta bola síce vyasfaltovaná už v 70. rokoch, no z pôvodného povrchu dnes zostalo len veľmi málo. Veľkú časť trasy, vinúcej sa popri strmých zrázoch, poškodila erózia spôsobená nákladnou dopravou aj zosuvmi pôdy a na mnohých miestach chýbajú zvodidlá. Vodiči tu musia zvládať výtlky, prudké zrázy, riedky vzduch aj nepredvídateľnú premávku zároveň.

Každý, kto sa na túto trasu vydá, by mal počítať s tým, že na prejazd celej Pamir Highway je prakticky nevyhnutné vozidlo s pohonom 4x4. Cesta spája kirgizský Oš s tadžickým Dušanbe a vedie jednými z najodľahlejších oblastí Strednej Ázie. Na mnohých úsekoch chýba spoľahlivá verejná doprava, zdravotná starostlivosť aj mobilný signál a miestna infraštruktúra je často len minimálna.

Dôležité je myslieť aj na administratívne podmienky. Na vstup do niektorých oblastí Pamíru v Tadžikistane je potrebné špeciálne povolenie GBAO, keďže ide o politicky citlivý región.

Rizikom je aj vysoká nadmorská výška, ktorá môže spôsobiť výškovú chorobu. Zimy sú tu dlhé a mimoriadne drsné, preto býva cesta najlepšie prejazdná najmä od júna do septembra.

(Atlas Obscura)