Červené vrchy: Tajomstvo ich názvu a krásy

Tento menej známy horský masív sa nachádza sa v Západných Tatrách, na hranici medzi Slovenskom a Poľskom. Jeho názov má svoje korene v unikátnom sfarbení vrcholov, ktoré sa za určitých podmienok zafarbia do ohnivých odtieňov červenej. Avšak to, čo tento jav spôsobuje, nie je len otázkou poetického názvu.

Názov Červených vrchov pochádza z červeno-hnedého sfarbenia ich svahov, ktoré im dáva rastlina sítina trojklaná, ktorá sa na jeseň prefarbí na červenú. Okrem tej tu rastie tráva hôľnička dvojradová a rastlina s názvom chlpaňa gaštanová tmavá. Vzhľadom na pestrý geologický substrát Červených vrchov tu rastú rôznorodé druhy rastlín a vyskytujú sa tu  kalcifilné rastliny zároveň s tými kalcifóbnymi.

Jednou z najkrajších čŕt Červených vrchov je ich premenlivosť v priebehu roka. Na jeseň, keď sa slnečné lúče lámu pod iným uhlom a vo vzduchu vytvárajú mäkké odtiene, sú Červené vrchy obzvlášť krásne. Ožívajú sýtejšie a intenzívnejšie farby, ktoré ešte viac zvýrazňujú kontrast so sfarbeným lístím a lesmi na okolitých svahoch – červené skalné útvary  zdanlivo žiaria v záplave farebnej scenérie.

Hrebene a vrcholy Červených vrchov poskytujú po celej dĺžke výhľady. Sú relatívne ľahko dostupné a pre letných turistov nepredstavujú technické problémy. Sú trávnaté, mäkké a zaoblené, avšak končia prevažne veľmi prudkými, niekoľko stoviek metrov vysokými skalami, čo už bolo príčinou mnohých nehôd medzi turistami.

Červené vrchy (Czerwone Wierchy) tvoria východnú hranicu Západných Tatier. Aj keď ich hrebeňom  vedie slovensko-poľská hranica, Slovákov stretnete v týchto miestach poskromne. Príčinou je pomerne zložitá dostupnosť zo slovenskej strany. Hoci sú súčasťou hlavného hrebeňa, od Bystrej sa k nim po hrebeni legálne nedostanete, lebo úsek medzi Pyšným sedlom a Temniakom nespája turisticky značený chodník. Najlepšie je vybrať si nástup v poľskom Zakopanom.

Trasa: Dolina Kościeliska – Chuda Przełączka – Ciemniak – Krzesanica – Małołączniak – Kopa Kondracka – Kondracka Przełęcz – Hala Kondratowa

Pokiaľ sa predsa len rozhodnete navštívíť ich zo slovenskej strany, Tichou dolinou a následne hrebeňom vedú značené turistické trasy, ktoré sa križujú v Suchom sedle. Z neho je už potom ľahko dostupný Kasprov vrch s vrcholovou stanicou lanovky, vedúcej z poľskej strany.