Nad jedným z najznámejších nórskych fjordov sa pomaly rozpadá horský svah

Åknes sa nachádza v západnej časti Nórska, v obci Stranda, na západnom brehu fjordu Sunnylvsfjord. O nestabilite tamojšieho horského svahu sa vedelo už v 60. rokoch 20. storočia, podrobnejší výskum možných scenárov jeho zrútenia sa však začal až v roku 1989. Dnes jeho stav nepretržite sleduje Nórsky úrad pre vodné hospodárstvo a energetiku (NVE), ktorý zaznamenáva aj tie najmenšie pohyby skalného masívu.

Nestabilná časť svahu sa rozprestiera približne v nadmorskej výške od 100 do 900 metrov, pričom nad ňou sa týči horský hrebeň vysoký približne 1 500 metrov. Obavy z možného zosuvu pritom nie sú bezdôvodné. Ak by sa veľká časť svahu zrútila, následky by mohli byť oveľa rozsiahlejšie, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Ak by sa totiž do fjordu naraz zrútilo niekoľko miliónov kubických metrov skál, mohlo by dôjsť k vzniku cunami vyvolaného masívnym zosuvom. Vlny by sa následne rýchlo šírili systémom fjordov a mohli by zasiahnuť viaceré obývané oblasti vrátane Hellesyltu a Geirangeru.

Monitorovanie svahu je založené na koordinovanej činnosti viacerých presných meracích prístrojov. Výskumný ústav NORSAR v roku 2005 nainštaloval v okolí hornej zlomovej línie sieť geofónov, ktoré dokážu zachytiť aj veľmi slabé vibrácie vznikajúce vo vnútri horského masívu.

V roku 2009 pribudol na stabilnejšej časti svahu ďalší seizmometer a v roku 2017 bolo do 50 metrov hlbokého vrtu nainštalovaných osem ďalších snímačov. Pohyb svahu zároveň sledujú zariadenia GPS, laserové meracie prístroje, radary a ďalšie senzory.

Cieľom monitorovania nie je určiť presný deň, keď by mohlo dôjsť k zosuvu. Odborníci sa namiesto toho zameriavajú na zmeny, ako je napríklad zvýšená mikroseizmická aktivita, ktoré môžu naznačovať zrýchľovanie pohybu skalného masívu a rastúce riziko jeho zrútenia.

NVE v súčasnosti počíta so štyrmi možnými scenármi zosuvu, ktoré sa týkajú rôznych častí horského svahu. Najmenší model počíta so zosuvom približne 2,4 milióna kubických metrov hornín, zatiaľ čo ďalšie dva scenáre predpokladajú zosuv v objeme 7,4, resp. 9,7 milióna kubických metrov.

Podľa najzávažnejšej verzie by sa mohol pohnúť celý nestabilný svah, čo by znamenalo zosuv približne 31 miliónov kubických metrov horniny. Ročná pravdepodobnosť takéhoto zosuvu sa však odhaduje na mimoriadne nízku hodnotu, približne 1 ku 12 000, a preto sa na jej základe neplánujú každodenné pohotovostné opatrenia.