28. október – Narodeniny Československa

Je všeobecne známe, že Československo bolo najrozvinutejším nástupníckym štátom monarchie, predovšetkým vďaka svetoznámemu, inovatívnemu českému ľahkému priemyslu. Je to už menej známe, že pre vznik republiky bol charakteristický demokratický duch a že zakladatelia štátu si za základ zobrali parlamentné systémy Francúzska a USA. Takzvanú prvú Československú republiku, ktorá prežila až do roku 1938, historici považujú za jeden z najprogresívnejších systémov v Európe. Ústava stanovovala, že všetci občania štátu majú rovnaké práva a zaručovala ženám volebné právo, čo tiež postavilo Československo pred také klasické západné demokracie, akou je napríklad Veľká Británia.

Keď vypukla prvá svetová vojna, M. R. Štefánik, pôvodne vyštudovaný astronóm a filozof, vstúpil do francúzskej cudzineckej légie, kde sa stal pilotom. V rámci francúzskeho letectva zohral významnú úlohu pri rozvoji meteorologickej služby. Štefánikova vedecká práca v astronómii a meteorológii mu vyniesla veľké uznanie v najvyšších francúzskych politických kruhoch, a tak mohol získať politickú podporu vodcov Dohody pre československé snahy o nezávislosť. Zorganizoval aj Masarykovo stretnutie s francúzskym premiérom Aristideom Briandom. Jeho najväčším diplomatickým úspechom bolo, že Československú národnú radu založenú v Paríži v roku 1916 – ktorej bol Štefánik podpredsedom – uznala Dohoda za budúcu vládu Československa. Ako reprezentant Československa sa po vojne zúčastnil aj na mierovej konferencii v Paríži, kde sa však už prejavili rozpory medzi vedcom a politikom: pre zahraničnopolitickú orientáciu Československa sa dostal do konfliktu s Edvardom Benešom (prvý minister zahraničných vecí ČSR a potom prezident republiky).

Štefánik prilietal z talianskeho Udine do Bratislavy v máji 1919, ale lietadlo sa počas pristátia zrútilo a všetci cestujúci prišli o život. O tejto tragédii existuje veľa legiend, resp. teórií. Podľa jednej z týchto teórií si Štefánikovo talianske lietadlo pre zeleno-bielo-červenú vlajku pomýlili s maďarským lietadlom, preto ho československí vojaci zostrelili (maďarská trikolóra je červeno-bielo-zelená). Podľa inej teórie, ktorá sa spája s menom slovenského politika Andreja Hlinku, zastrelili Štefánika československí vojaci na príkaz Edvarda Beneša, keď po úspešnom pristátí vystúpil z lietadla.

Milan Rastislav Štefánik je pochovaný neďaleko svojej rodnej obce Košariská – jeho mohyla sa nachádza na 543 metrov vysokom kopci na okraji mesta Brezová pod Bradlom. Monumentálna stavba je jedným z najvýznamnejších diel architekta Dušana Jankoviča. Majestátne mauzóleum, vyrobené z bieleho vápenca, bolo slávnostne inaugurované 28. septembra 1928. Z každého rohu budovy sa týči 12 metrov vysoký kamenný obelisk. V rokoch 1988 až 1996 prešiel pamätník kompletnou rekonštrukciou. Kopec Bradlo, nachádzajúci sa v malebnom prostredí, sa stal dejiskom pravidelných spomienok pri príležitosti výročia Štefánikovej smrti a vzniku Československa. Mohylu každoročne navštívia tisícky návštevníkov, aby sa poklonili pamiatke vynikajúceho slovenského vedca a štátnika Milana Rastislava Štefánika.