Smiechom okolo zeme: Ako sa slávi 1. apríl vo svete

História Dňa bláznov siaha podľa viacerých zdrojov do obdobia starej Indie, kde sa v čase od 30. marca do 1. apríla konala farebná slávnosť holí, kde si ľudia obliekali masky a dostávali absurdné úlohy – napríklad otočiť tok rieky. Kto nevedel pohotovo reagovať vtipom, stal sa terčom posmechu a titulovaným bláznom osláv.

Podobne si to s bláznovstvami užívali aj v starovekom Ríme. Počas sviatku nazývaného festum stultorum (slávnosť bláznov) vládla anarchia smiechu, kde sa bežné pravidlá ohýbali tak, ako to len bolo možné. 

Prvoaprílové žartovanie dostalo nový náboj v 16. storočí. Vtedy sa v mnohých krajinách oslavoval nový rok 1. apríla, až kým francúzsky kráľ Karol IX. neprišiel s nápadom presunúť Nový rok na 1. januára. Mnohí ľudia sa však tejto zmene vzpierali, a tak sa z nich stali terče vtipov – dostávali falošné pozvánky na oslavy či darčeky, ktoré si z nich robili srandu. A tak sa zrodil deň, keď nikomu neveríš – 1. apríl!

Vo Francúzsku je teda v súčasnosti 1. apríl známy ako "Poisson d’Avril" („Aprílová ryba“). Deti a často aj dospelí sa snažia nenápadne pripevniť papierovú rybičku na chrbát niekoho iného, čo zvyčajne vyvoláva vlnu smiechu, keď si obeť nakoniec všimne svoj „vodný prívesok“.

V Anglicku platí zábavné pravidlo: vtipy a šibalstvá sú povolené len do poludnia. Ak niekoho nachytáte po 12:00, riskujete, že budete označený za „aprílového hlupáka“. Tento zvyk však nebráni Britom vytvárať kreatívne a často rafinované vtipy hodné povesti anglického humoru, od falošných novinových správ až po bizarné reklamy.

Zabavte sa: Cestovateľský humor: Meme a výstižné posty o cestovaní

V Kanade sa okrem klasických vtipov na 1. apríla zvykne konať aj tzv. „opätovaný apríl“. Ak sa niekto stane obeťou šibalstva, môže sa pokúsiť v rámci toho istého dňa nachytať toho, kto ho nachytal skôr. Tak vzniká nekonečný reťazec zábavných prvoaprílových momentov.

Aj keď Japonsko nemá hlboko zakorenenú tradíciu 1. apríla, mladšie generácie začali tento deň brať ako príležitosť na drobné vtipy a zábavné situácie. Kladú však veľký dôraz na to, aby bol humor decentný a nikoho neurazil – v súlade s japonskou kultúrou harmónie a vzájomnej úcty.

Prečítajte si aj: Zvláštne zvyky zo sveta, 4.časť: Prečo Japonci hlasno sŕkajú rezance?

• Špagetová úroda (1957) – BBC odvysielala reportáž o tom, že vo Švajčiarsku rastú špagety na stromoch. Mnohí diváci sa následne pýtali, ako si môžu takýto strom vypestovať.
• Google žarty – Google je známy tým, že každý rok vymyslí nejaký vtip, napr. Gmail Paper (tlačená verzia emailov) alebo Google Nose (vyhľadávanie vôní online).
• Digitalizácia Big Ben (1980) – BBC oznámila, že Big Ben prejde na digitálny displej, čo spôsobilo veľké pobúrenie.