Túra na najsevernejší výhľadový bod Slovenska

Babia hora je zaujímavá tým, že kým na Slovensku ju máme za jeden vrchol, v Poľsku je tento kopec označený hneď piatimi vrcholmi: Diablak, Kościółki, Gówniak, Kępa a Sokolica. To je dané tým, že na vrchu nečakajte strmé bralo, ale rozložený vrchol, ktorý obklopuje niekoľko okolitých hôr. Hora sa nachádza na hranici s naším severným susedom. Z jej severnej strany pramení známa veľká poľská rieka Visla, z južnej zas rieka Orava, ktorá prechádza celým regiónom a pri Kraľovanoch sa vlieva do Váhu. Je severným okrajom obrovského karpatského oblúka začínajúceho sa v Rumunsku a končiaceho pri Bratislave. Tento okraj zachytáva veterné prúdy od Atlantického oceánu, a preto sa tu pripravte na výzvy, ktoré si na vás počasie pravdepodobne prichystá. Počítajte s chladným podnebím, meniacim sa počasím a vetrom s málo miestom na schovanie sa. Preto sa dobre vybavte, či už vyrazíte na túru v lete, na jeseň alebo v zime.

Najlepšou trasou je tá, ktorá sa začína z Oravskej Polhory. Z lokality Slaná voda, kde pri tunajšej chate môžete odstaviť auto, idete po žltej značke. Môžete si urobiť odbočku na rozhľadňu Trchovnica, no po ceste určite neobíďte známu Hviezdoslavovu hájovňu, ktorá bola inšpiráciou pre Pavla Országha Hviezdoslava na napísanie známeho diela Hájnikova žena. Tento výstup vám zaberie 4 hodiny.

Trasu si môžete zmeniť na okruh, ak z Babej hory budete pokračovať cez Malú Babiu horu a Borsučie, pričom v nohách budete mať na konci 17 kilometrov a rezervujte si na to asi sedem hodín času.

Treťou alternatívou je trasa z lokality Píla v Oravskej Polhore po modrej, červenej a opäť modrej značke cez Kohútovu dolinu, Pod Borkom a Borsučie, pričom odhadovaný čas je asi päť hodín.

Tunajší hlboký smrekový les, s čučoriedkovým porastom pod ním, vás očarí. Niet divu, veď ide o prales. Spolu s pralesom v Pilsku je prales na Babej hore najzachovanejším lesným ekosystémom v rámci Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Tvoria ho dve oddelené časti na asi 250 hektároch so smrekovými čučoriedkovými lesmi prechádzajúce do pásma kosodreviny. Ochrana pralesov sa tu začala v roku 1926, keď bola vyhlásená rezervácia Kotlina pod Babou horou, ktorá má dnes takmer 504 hektárov.