Zimný čas 2026: Kedy sa posúvajú hodiny a čo sa zmení pre vodičov a cestujúcich?

Vďaka zmene bude v nasledujúcich dňoch ráno skôr svetlo, ale popoludní sa aj skôr zotmie. Samotná dĺžka dňa sa pritom nemení, posúvame iba čas, podľa ktorého organizujeme svoje aktivity. Väčšina mobilov, počítačov a inteligentných hodiniek sa prestaví automaticky. Staršie hodiny či čas v aute si možno budete musieť upraviť ručne.

Letný čas sa začal vo väčšom rozsahu využívať počas prvej svetovej vojny, keď sa štáty snažili obmedziť spotrebu energie. Posunutím hodín sa malo lepšie využiť denné svetlo vo večerných hodinách. K systému sa mnohé európske krajiny vrátili počas energetickej krízy v 70. rokoch.

Dnes však jeho pôvodný význam slabne. Podľa Európskej komisie sú energetické úspory zo striedania času už len okrajové. Zmena má stále určitý praktický prínos: v lete máme viac svetla po práci, keď sa ľudia venujú športu, cestovaniu či iným aktivitám.

Európska únia preto už v roku 2018 navrhla striedanie času zrušiť. Európsky parlament návrh podporil, ale členské štáty sa na konečnom riešení nedohodli. Otázkou zostáva aj to, či by si krajiny mali natrvalo ponechať letný alebo štandardný čas.

Hoci v Európe považujeme posúvanie hodín za samozrejmosť, väčšina sveta ho nepoužíva. Podľa portálu Timeanddate.com sa v roku 2026 sezónna zmena času uplatňuje približne v 70 krajinách.

Všetky štáty Európskej únie prechádzajú na letný a štandardný čas v rovnakých termínoch. Rovnako fungujú Nórsko, Švajčiarsko či Spojené kráľovstvo. Naopak, Island, Rusko, Bielorusko a Turecko hodiny počas roka neposúvajú.

Podobne je to vo väčšine Ázie. Japonsko, Čína ani India sezónny čas nepoužívajú. Zrušila ho aj Brazília.

V Spojených štátoch sa hodiny stále menia vo väčšine štátov, ale napríklad Havaj a väčšina Arizony zostávajú na rovnakom čase. Zaujímavá zmena prišla tento rok v Kanade. Provincia Britská Kolumbia sa v marci 2026 rozhodla pre trvalý letný čas, takže v novembri už hodiny späť neposunie.

V Austrálii sa čas mení iba v niektorých štátoch. Sezónny čas využíva aj Nový Zéland či časť Čile, no keďže ležia na južnej pologuli, letný čas tam pripadá na obdobie našej zimy.

Jesenná zmena býva spravidla jednoduchšia než jarná. V marci totiž o hodinu spánku prichádzame, zatiaľ čo v októbri ju teoreticky získavame. To však neznamená, že ju organizmus automaticky využije.

Naše vnútorné biologické hodiny sa riadia najmä striedaním svetla a tmy. Náhla zmena času môže na niekoľko dní ovplyvniť zaspávanie, ranné vstávanie, koncentráciu aj náladu.

Systematický prehľad 27 štúdií publikovaný v roku 2025 ukázal, že výraznejšie problémy so spánkom súvisia najmä s jarným prechodom. Jesenný návrat k štandardnému času môže dĺžku spánku naopak čiastočne obnoviť.

Výskumy celkových zdravotných dôsledkov však nie sú jednoznačné. Niektoré zaznamenávajú zvýšené riziká po zmene času, iné aj priaznivé účinky. Reakcia závisí od spánkového režimu a individuálnej citlivosti.

Odborníci z amerického CDC odporúčajú niekoľko dní pred zmenou postupne prispôsobovať čas zaspávania a vstávania, udržiavať pravidelný spánkový režim a tráviť čas na dennom svetle.

Najviditeľnejšiu zmenu pocítia ľudia, ktorí sa popoludní vracajú z práce autom. Kým pred posunom hodín môžu jazdiť ešte za svetla, po 25. októbri sa ich pravidelná cesta môže odohrávať už za šera alebo tmy.

Rizikovou skupinou sú najmä chodci a cyklisti, ktorých vodiči pri zhoršenej viditeľnosti spozorujú neskôr. K tomu sa pridávajú jesenné dažde, mokré cesty, hmla či nízko stojace slnko.

Britský automobilový klub AA zaznamenal v rokoch 2022 až 2024 počas popoludňajšej dopravnej špičky o 11 % viac nehôd v troch týždňoch po jesennej zmene času než v troch týždňoch pred ňou. Nie všetky nehody však možno pripísať samotnému posunu hodín.

Na cestách mimo miest pribúda ešte jedno riziko. Súmrak sa po zmene času presunie bližšie k hodinám, keď sa ľudia vracajú domov a zároveň býva aktívna lesná zver. Vodiči by preto mali znížiť rýchlosť na neprehľadných úsekoch, skontrolovať osvetlenie vozidla a zachovávať väčší odstup.

Prechod na zimný čas je osobitnou situáciou pre železničnú dopravu. Medzi druhou a treťou hodinou ráno totiž rovnaký čas nastane dvakrát.

Dopravcovia preto musia upraviť prevádzku nočných spojov. Pri niektorých vlakoch sa používa riešenie, že vlak zastaví vo vhodnej stanici a počká približne hodinu, aby následne pokračoval podľa nového času.

Takto postupovala ZSSK pri zmene času v októbri 2025. Zmena vtedy ovplyvnila tri nočné diaľkové vlaky vrátane rýchlikov Zemplín. Cestujúci preto neprišli do cieľa o hodinu skôr, ale podľa plánovaného cestovného poriadku.

Aj v autobusovej doprave je potrebné rozlišovať medzi prvou a druhou druhou hodinou ráno. Pri nočných a medzinárodných spojoch závisí postup od konkrétneho dopravcu. Ak budete cestovať počas noci z 24. na 25. októbra, overte si odchod priamo u prevádzkovateľa spojenia.

V leteckej doprave sa časy odletov a príletov uvádzajú podľa miestneho času príslušného letiska. Letecké spoločnosti zohľadňujú časové pásma aj sezónne posuny už pri zostavovaní letových poriadkov.

Práve 25. októbra 2026 sa zároveň začína zimná letecká sezóna, počas ktorej sa menia frekvencie letov, niektoré linky končia a iné začínajú. Ak máte letenku rezervovanú dlho vopred, skontrolujte si aktuálny čas odletu v aplikácii leteckej spoločnosti.

Zaujímavosťou je, že Európa a USA nemenia čas v rovnaký deň. Kým u nás sa hodiny posunú 25. októbra, vo väčšine Spojených štátov až 1. novembra 2026. Počas jedného týždňa tak bude napríklad New York za Bratislavou iba päť hodín namiesto obvyklých šiestich.

Pri letoch do Turecka či ďalších krajín, ktoré čas neposúvajú, sa po 25. októbri zmení časový rozdiel oproti Slovensku. Istanbul bude namiesto jednej hodiny pred Bratislavou o dve hodiny vpredu. Ak teda plánujete cestu v období zmeny času, najdôležitejšie je skontrolovať aktuálny cestovný poriadok, čas odletu a prípadné prestupy. Samotná hodina navyše totiž nemusí znamenať, že sa do cieľa dostanete skôr.