Cestovateľské novinky: Stromčeky v Tatrách, aj Jeruzalém na Spiši

Na území Tatranského a Pieninského národného parku pribudlo tento rok takmer 300.000 sadeníc. Štátnym lesom Tatranského národného parku (TANAP) sa tak podarilo zalesniť vyše 140 hektárov územia, ktoré majú vo svojej správe. Najväčší, takmer tridsaťpercentný podiel na nových stromčekoch má jedľa, ďalších skoro 25 percent predstavujú listnaté dreviny, ako buk, brest a javor. Zvyšok tvoria smrek, smrekovec a borovica. Stromčeky vypestovali lesníci v Stredisku genofondu drevín Rakúske lúky pri Tatranskej Kotline, odkiaľ ich postupne rozviezli do jednotlivých ochranných obvodov, alebo vyrástli priamo pod materským porastom. So zalesňovaním v Tatranskom i Pieninskom národnom parku sa začalo ešte na jar, celoslovenské opatrenia súvisiace so šírením pandémie nového koronavírusu sa ho dotkli len okrajovo. Pomáhali tiež menšie skupinky dobrovoľníkov. Obnoviť sa podarilo aj plochu spáleniska pod Hrebienkom z apríla tohto roka.

(TASR, red)

Vzácne kultúrne dedičstvo sústredené v okolí Spišského hradu v podobe kalvárie Spišského Jeruzalema postupne rekonštruujú. Kalváriu objavili v Spišskej Kapitule a v lokalite zvanej Pažica odborníci v roku 2002 a svojou koncepciou pripomína staroveký Jeruzalem. Začína sa Katedrálou svätého Martina v Spišskej Kapitule a končí Kaplnkou svätého Kríža na Sivej Brade. Aj keď je návštevníckou dominantou regiónu na hranici Košického a Prešovského kraja naďalej Spišský hrad, Spišský Jeruzalem má potenciál pritiahnuť pozornosť hlavne religióznych ľudí a môže sa stať jedným zo slovenských centier náboženského a pútnického turizmu. Toto historické pútnické miesto, na pozadí ktorého sa vypína Spišský hrad, sa nachádza pozdĺž bývalej významnej stredovekej cesty Via magna a dnes je súčasťou turistickej trasy Gotickej cesty.

(TASR, red)

Areál Malý Slavín, obľúbená oddychová zóna v Malých Karpatoch na trase medzi bratislavskou Račou a Záhorskou Bystricou, sa dočká revitalizácie. Na mieste pôvodných prístreškov vznikne jeden kompaktný altánok, ktorý zachová doterajšiu kapacitu na sedenie a stolovanie, zastreší však väčšiu plochu. Altánok bude mať tenkú, vznášajúcu sa strechu, ktorú pri pohľade takmer nevidno. Nebude teda dominantou, ale len nenápadnou súčasťou prírodného priestoru. Obnovy sa dočká priestor na sedenie, ale všetky časti areálu, vrátane priestoru studničky. Úprava Malého Slavína je jeden z projektov hlavného mesta pre lepšie verejné priestory, v rámci ktorých mesto zlepšuje kvalitu ciest, chodníkov a verejných priestorov po celom meste.

(TASR, red)

Obec Vrbovce dokončila v rámci projektu Interreg, výstavbu cyklotrasy, ktorá spojila obec s Moravou. Dĺžka cyklotrasy je na slovenskej strane 2065 metrov a široká je tri metre, podobná dĺžka je aj na druhej strane hranice. Cyklotrasa spája Vrbovce s veterným mlynom v Kuželove na moravskej strane. Príprava výstavby trvala viac ako šesť rokov. Cyklotrasa by sa mala dočkať ešte svojho predĺženia, keďže končí ešte pred samotnou obcou. Pokračovanie cyklotrasy zatiaľ vedie po ceste tretej triedy cez osadu Štefanová smerom do centra obce. Pozdĺž celej trasy bolo vysadených 179 drevín. Z nich je 104 stromov rôzneho zloženia od líp až po čerešne, nechýbajú medzi nimi ani oskoruše. Celkovo vznikla popri cyklotrase pekná aleja.

(TASR, red)