Prichádza čas, kedy v mestách nebudú autá?

Každý, kto kedy v rannej, poludňajšej, či poobednej špičke musel prechádzať jednou z európskych metropol, vie o čom je reč. Pre vodiča je takmer permanentná zápcha, nedostatok parkovacích miest, množstvo peších a cyklistov a veľa obmedzení veľkým stresom. Pre ľudí, ktorí v mestách žijú je to zas hluk, ruch, nedostatok miesta – a najmä emisie z dopravy, ktoré znepríjemňujú život. Mestá preto po celej Európe (a svete) prichádzajú s riešeniami, ako individuálnu dopravu autami z centier vylúčiť. To však so sebou nesie niekoľko „ale“.

Jednoduchým zákazom dostupnosti centra sa stane jediné – život sa presunie inam. Vyľudnené mestské centrá sú pre problémy s dostupnosťou výzvou aj menších miest, kedy sa život presúva k obchodným centrám na perifériách, kam ľudia môžu autom prísť. Aj preto je pred zavedením zákazov, či pred obmedzením počtu parkovacích miest, nutné zabezpečiť alternatívy mobility. Tou je v prvom rade verejná doprava. Ak ľudia môžu prísť vlakmi, električkami, trolejbusmi či autobusmi až do centra a to ľahko, s použitím jedinej ľahko ovládateľnej aplikácie, urobia tak. Podobné skúsenosti sú s cyklistikou. Keď je vybudovaná bezpečná infraštruktúra, cyklisti majú parkovania a vlastné cesty, stane sa prirodzeným dochádzať do mesta bicyklom, alebo využívať službu zdieľaným bicyklov cez aplikáciu.

Ghent v Belgicku sa so znečistením a zápchami popasoval už v roku 1997. Na 35 hektároch centra umožnila zóna bez áut rozvoj infraštruktúry pre cyklistov aj hromadnú dopravu a centrum je tak pre domácich aj turistov omnoho prívetivejšie.

Aj neďaleký Amsterdam, známy svojou cyklistikou a chôdzou, prináša redukciu áut. Hoci ich nezakáže úplne, do troch rokov odstráni cez 11 200 parkovacích miest a tým uvoľní priestor pre širšie chodníky, cyklotrasy, stromy a parkovanie pre bicykle, napríklad pri staniciach metra. Mesto plánuje úplný zákaz áut so spaľovacím motorom do roku 2030 a tak zostávajúce autá budú elektrické, alebo inak bezemisné.

V helsinskej štvrti Kalasatama sa na nové bývanie s parkovacím miestom nepýtajte. Žiadne tu totiž nie sú. Hlavné mesto Fínska plánuje politiku „autom len v prípade nutnosti už v roku 2025“. Súčasťou zmeny je aj správanie a zvyky ľudí, ktoré sú kľúčové. So škandinávskou citlivosťou tu chcú, aby mesto zostalo funkčné, ekologicky efektívne a príjemné pre život. K lepším a častejším vlakovým spojeniam z centra na predmestia sa pripája aj mobilná aplikácia, kde si môžete objednať zdieľaný bicykel, auto, taxík, či zaplatiť verejnú dopravu – všetko v jednom.

Veľké titulky v oblasti zóny bez áut obleteli svetom z Berlína. Tu iniciatíva prichádza od ľudí, kedy už 50 000 Berlínčanov podpísalo petíciu za Berlin Autofrei. Ak sa podarí ju založiť, bude to svetovo najväčšia urbánna zóna bez áut na svete, s rozlohou 88 štvorcových kilometrov, viac než Manhattan. Na jej okraji je okruh S-Bahn vlakov, systém vlakov prímestskej dopravy. Podobne ako inde aj tu bude niekoľko málo výnimiek – ako sú vozidlá záchranných zložiek, zásobovania, či pre ľudí so zníženou mobilitou. Ak sa iniciatíva presadí, bude zóna siahať po Gesundbrunnen na severe, Sűdkreuz na juhu, Westend na západe a Frankfurter Allee na východe.