Tatry inak: Múzeum TANAP-u

Múzeum TANAP-u má korene siahajúce až do roku 1883, keď Uhorský karpatský spolok založil Karpatské múzeum v Poprade. V roku 1949 bol prijatý zákon o Tatranskom národnom parku, no a jednou z úloh správy parku bolo vytvoriť Výskumnú stanicu a múzeum.

Múzeum založila 1. apríla 1957 vtedajšia Správa TANAP-u ako jednu zo svojich zložiek. Do konca roka 1958 sídlilo v Podtatranskom múzeu v Poprade a začiatkom nasledujúceho roka sa presťahovalo do Vily Széchenyi v Tatranskej Lomnici. V roku 1968 sa zlúčilo s Výskumnou stanicou TANAP-u.

Hneď pred vstupom do samotnej expozície môžu tí najmenší preskúmať medvedí brloh a bližšie tak spoznať kúsok zo života našej najväčšej šelmy.

Výraznou a lákavou dominantou expozície múzea sú predovšetkým unikátne diorámy, ktoré verne zachytávajú prostredie, v ktorom žijú ikonické živočíchy Tatier ako kamzík vrchovský tatranský, svišť vrchovský tatranský, rys ostrovid, vlk dravý, medveď hnedý či hlucháň hôrny.

V Prírodovednej expozícii nájdete tematické okruhy: Geológia a geomorfológia; Klimaticko – vegetačná členitosť územia; Tatranské lesy; Charakteristika tatranskej flóry a fauny vrátane húb; Rastlinstvo a živočíšstvo lesa; Kosodrevina; Potoky a plesá; Alpínske lúky a hole; Najvyššie polohy Tatier.

Etnografická časť zobrazuje hmotnú a duchovnú kultúru ľudu z podtatranských a tatranských obcí. Zbierkové predmety a 3D exponáty dopĺňajú prezentácie, fotorámiky, svetelné tabule a krátke filmové sekvencie.

Okrem trvalých expozícií sa múzeum pravidelne venuje dočasným výstavám, ktoré sa venujú aktuálnym témam týkajúcich sa životnému prostrediu a ochrane prírody. Takýmto spôsobom múzeum TANAP nadväzuje na svoju pôvodnú misiu - budovať povedomie o kráse Tatier a podporovať starostlivosť o tento jedinečný ekosystém.

Expozícia tatranskej prírody, známa ako Tatranská botanická záhrada, sa nachádza v exteriéri neďaleko múzea. Prehliadková plocha je členená na tri hlavné časti: žulová skalka, vápencová skalka a rašelinisko.

Medzi vystavovanými exponátmi nechýba ani žiabronôžka severská, skryto žijúci kôrovec, ktorý prežil od ľadovej doby až do dnešných čias len v jedinom tatranskom plese vo Furkotskej doline. Žiabronôžka sa pritom nevyskytuje nikde inde na Slovensku, iba v oblastiach vzdialených tisícky kilometrov od nás - v Škandinávii, na Sibíri či v Grónsku. Zaujímavosťou je, žiabronôžka žije len 4 - 6 mesiacov, potom celá populácia vyhynie.

Autorom stavby múzea je slovenský architekt z Humenného Pavol Merjavý, ktorý zaň v roku 1971 získal Cenu Dušana Jurkoviča. Múzeum sa zaraďuje k stavbám slovenskej abstrahujúcej moderny. Napriek abstrakcii je vnímateľný vzťah s tatranskou prírodou a v čase svojho vzniku tvorila priestorovú dominantu na pozadí tatranských štítov.

Výrazná kompozícia stavby s drevenou konštrukciu v kombinácii s použitými prírodnými materiálmi z nej robí jednu z charakteristických tatranských stavieb. Hlavné priečelie je štrukturalizované obkladom z okruhliakov a je doplnené plastikou Juraja Bartusza.

Sledujte aj naše profily na sociálnych sieťach, aby ste neprišli o žiadne novinky:

Pod menom Drive Slovensko nás nájdete na TikToku, Instagrame, YouTube aj Facebooku.