Na krásnom modrom Dunaji

Top pamiatky: Bratislavský hrad, Dóm sv. Martina, Primaciálny palác, Modrý kostolík, Devín

Na slovenské územie sa Dunaj dostáva na sútoku s riekou Morava. Týči sa nad ním starobylý hrad Devín. Mohutné hradisko dalo postaviť veľkomoravské knieža Rastislav. Už dávno pred Slovanmi sa tam však usadili Kelti a neskôr Rimania. S históriou Keltov je úzko zviazané aj centrum Bratislavy. V 2. storočí pred naším letopočtom tu vybudovali rozsiahle sídlo mestského typu, kde žilo niekoľko tisíc ľudí. Razili aj mince, známe ako biateky. Zhruba okolo roku 50 pred Kristom Keltov vytlačili Germáni a tí sa stáročia bili o územie s Rimanmi. Pamiatky z keltských čias sa dajú obdivovať na Bratislavskom hrade, pozostatky rímskych stavieb sa zachovali v bratislavskej mestskej časti Rusovce. Hrad získal charakteristický vzhľad obráteného stola po prestavbe za uhorského panovníka Žigmunda Luxemburského. V historickom centre pod hradom stojí impozantný Dóm sv. Martina či niekdajšie sídlo arcibiskupa - Primaciálny palác. Turisti môžu pri prehliadke mesta využiť bikesharingovú službu Slovnaft BAjk a vyraziť cez bratislavské mosty do Petržalky k masívnym vojenským bunkrom, ktoré mali Československo ochrániť pre Hitlerom.

Top pamiatky: Komárňanská pevnosť, radnica, Nádvorie Európy

Kelti, Rimania a po nich Avari, Slovania aj Maďari písali dejiny aj na sútoku Dunaja s Váhom, kde dnes stojí starobylé Komárno. V období protitureckých bojov vyrástlo v meste rozsiahle opevnenie, ktoré sa Osmanom nepodarilo dobyť. Ešte viac sa rozšírilo za Napoleonských vojen a dodnes patrí k najväčším atrakciám mesta. Jeho súčasťou je aj Ferdinandova brána Starej pevnosti z roku 1550, najstaršia kamenná stavba v Komárne. Napriek zemetraseniam v rokoch 1763 a 1783 má mesto malebné historické centrum, príjemným zážitkom je posedenie na Námestí gen. Klapku na dohľad od radnice, Zichyho paláca a historickej budovy polikliniky. Neďaleko od námestia dokončili v roku 2000 rozporuplné Nádvorie Európy, kopírujúce stavebné štýly z rôznych kútov kontinentu.

Top zaujímavosti: Hlavná ulica, Vadaš Thermal Resort, Most Márie Valérie, Ostrihom

Po zhruba 50 kilometroch od Komárna Dunaj priteká do Štúrova, pri ktorom sa doň vlieva Hron a o trochu ďalej Ipeľ. Strategickú polohu už okolo roku 500 obsadili Slovania. Osídlili aj bývalú rímsku pevnosť na protiľahlom brehu, kde sa dostane po Moste Márie Valérie. Maďarský Ostrihom pôsobí aj vďaka Baziliky Panny Márie a svätého Vojtecha z rokov 1822 až 1869 monumentálne, za pozornosť stoja i potulky po starobylých uličkách niekdajšieho hlavného mesta Maďarska. Štúrovo si, naopak, udržalo ospalú atmosféru vidieckeho mestečka, ktorá sa dá najlepšie precítiť na pešej zóne s platanovou alejou. Najväčším turistickým lákadlom je najväčší aquapark na Slovensku – Vadaš.

Nemeckom sa kľukatí na dĺžke približne 690 kilometrov, v Rakúsku 320 kilometrov, v Maďarsku 417 kilometrov, Srbsko 450 km, Chorvátsko 138, Rumunsko vyše 940 km

Top pamiatky: Steinerne Brücke, Katedrála svätého Petra

V roku 955 porazil východofranský kráľ a neskorší cisár Oto I pri rieke Lech armádu starých Maďarov. Zastavil tak ich postup na západ. Lech sa vlieva do Dunaja a ten na svojej púti k moru preteká aj Regensburgom, najväčším nemeckým podunajským mestom. Stojí v ňom najstarší, dodnes používaný most na sever od Álp. Steinerne Brücke postavili v rokoch 1135 až 1146. Ešte staršia je brána Porta Praetoria z rímskych čias. Regensburg sa pýši aj pôsobivou gotickou Katedrálou sv. Petra a honosnými meštianskymi palácmi s vežami ako symbolom bohatstva. Centrum mesta zapísali v roku 2006 do zoznamu UNESCO.

Top zaujímavosti: Hauptplatz, Mariendom, Ars Electronica Center

Regensburg sa približne tri storočia po páde Rímskej ríše stal súčasťou Frankskej ríše, kde patrilo aj tretie najväčšie rakúske mesto – Linz. Tento nemecký názov sa prvýkrát objavil v roku 799, v časoch Karola Veľkého. Neskôr mesto patrilo do vojvodstva, ktoré za vlády rodu Babenbergovcov získalo názov Ostarrichi. Na dohľad od Dunaja sa v Linzi tiahne Hauptplatz, údajne najväčšie námestie v krajine. Má väčšiu rozlohu ako futbalové ihrisko. Pár minút chôdze od námestia sa k nebu týči katedrála Mariendom z roku 1924. S kapacitou 20-tisíc ľudí je najväčším kostolom v Rakúsku. K skvostom modernejšej časti mesta patrí múzeum budúcnosti Ars Electronica Center v tvare obrovského nakloneného kvádra.

Top pamiatky: Dóm sv. Štefana, Radnica, Schönbrunn

Viedeň bola asi predurčená pre cisárov. V roku 180 tam zomrel rímsky cisár Marcus Aurelius a v roku 1273 získal cisársku korunu Rudolf I. Habsburský. Habsburgovci pochádzajúci z oblasti dnešného severného Švajčiarska ovládli Rakúsko len pár rokov predtým, keď vymreli Babenbergovci. Titul cisára sa k Rudolfovi dostal vďaka vnukovi Karola Veľkého – Ľudovítovi Nemcovi. Po rozpade Frankskej ríše ho vydobyl pre germánsku vetvu. Viedeň sa ako sídlo cisárov stala impozantnou. Gotický dóm sv. Štefana má vežu vysokú takmer 137 metrov, zhruba o 3 metre vyššiu ako chrám v Linzi. Stometrovú vežu má aj neogotická radnica Rathaus, barokový palác Schönbrun má viac než 1440 izieb.

Top zaujímavosti: malebné centrum mesta, skanzen

Dunaj sa vinie aj dejinami Uhorska. Prvý kráľ – svätý Štefan presunul sídlo ríše okolo roku 1000 z Nitry k Dunaju do Ostrihomu. Z neho je 45 kilometrov po prúde rieky do Szentendre, t. j. do Svätého Ondreja. Srbi, ktorí sa sem v 17. storočí presídlili pod tlakom Turkov, vystavali nad Dunajom malebné mestečko plné krivolakých uličiek, malých námestí a rôznofarebných domčekov. Má stredomorskú atmosféru a stalo sa rajom umelcov. Asi tri kilometre od centra sa rozprestiera najväčší skanzen v Maďarsku.

Top pamiatky: Széchenyiho reťazový most, Bazilika svätého Štefana, Parlament, kúpele

Uhorský kráľ a sväto-rímsky cisár Žigmund Luxemburský síce vládol aj v Budíne, no mesto cisárskym sídlom sa napokon nestalo. Žigmund po získaní cisárskeho titulu v roku 1433 sa v záverečnej ére Husitov usadil v Čechách. Naplno začal Budín a Pešť rásť až po tureckej okupácii (1541 – 1686). V roku 1848 sa po Bratislave stali hlavným mestom Uhorska. V rokoch 1839 až 1849 bol postavený slávny reťazový most pomenovaný podľa grófa Štefana Sečéniho, v roku 1851 začali stavať Baziliku sv. Štefana vysokú 96 metrov. Dostavali ju v roku 1905, tri roky po dokončení monumentálnej budovy Parlamentu s takmer 700 miestnosťami a 20 kilometrami schodíšť. K Budapešti od nepamäti patria kúpele.

Top zaujímavosti: Kalemegdanská pevnosť, Chrám svätého Sávu, Ulica Kralja Milana, ostrov Ada Ciganlija

Na sútoku Dunaja a jej najvodnatejšieho prítoku – Sávy vyrástol Belehrad. V lokalite sa usadili Kelti, po nich Rimania, neskôr pritiahli Slovania a v 10. storočí sa zrodilo prvé kráľovstvo Srbov. Na dlhé stáročia región síce ovládli Turci, no nepoddajní Srbi sa zlomiť nedali a od roku 1867 bol Belehrad opäť slobodný. K najväčším atrakciám mesta patrí Kalemegdanská pevnosť s nádherným parkom či pravoslávny Chrám sv. Sávu s výškou 70 metrov a kapacitou 10-tisíc ľudí. Obľúbený je široký bulvár s reštauráciami - Ulica Kralja Milana aj ostrov na Sáve Ada Ciganlija s kamienkovou plážou.

• Dunaj je druhou najdlhšou riekou Európy. Celková dĺžka Dunaja: 2850 kilometrov, Volga má dĺžku 3530 kilometrov.
• Historicky prvý most: Trajánov most v dnešnom Srbsku z roku 105, bol dlhý 1135.
• Najdlhší existujúci most: medzi rumunským Calafatom a bulharským Vidinom, meria takmer 2 kilometre.