Skryté poklady: atrakcie bez tlačenice

Kto cestoval po diaľnici medzi Bratislavou a Žilinou, možno mu neďaleko Púchova pri pohľade západným smerom padol zrak na mohutné skaly bielej farby. Pôsobia, akoby boli vystrihnuté z westernu. Nazývajú sa Vršatské bradlá a za svoju farbu vďačia vápencom. Práve vápencové masívy sa označujú pojmom bradlo. K Vršatským bradlám sa dostanete, keď pri Ilave z diaľnice odbočí na obec Pruské. Kto si pribalí na nosič bicykel, môže si otestovať kondičku. Asfaltka z Pruského do Vršatského Podhradia vedie v tesnej blízkosti skál a na siedmich kilometroch stúpa z nadmorskej výšky 250 metrov do 650 metrov. Masív z diaľky pôsobí ako jednoliaty celok. Keď sa však priblížite, ukážu sa dve samostatné časti. Vľavo sa týči k nebu Vršatec-Javorník (898 m), vpravo Chmeľová (925 m). Pomedzi skalné monumenty vedie cesta, takže sa poľahky dostanete na druhú stranu. Až potom sa vám na ľavej strane ukáže dovtedy ukrytá zrúcanina Vršatského hradu. Značený turistický chodník vedie aj na Chmeľovú. Komu by skál nebolo dosť, môže z Chmeľovej po žltej značke zísť tri kilometre do obce Červený Kameň, kde stojí 45 metrov vysoká vápencová ihla. Na rozdiel od Vršatských brál má červenú farbu.

O neprehliadnuteľné skalné útvary nie je núdza ani v centrálnej časti krajiny, kde reliéf do veľkej miery sformovala sopečná činnosť. Pozostatkom niekdajšieho vulkánu je aj Bralova skala (826 m) nad rekreačnou oblasťou Remata. Tiahne sa malebnou dolinou západnej časti Kremnických vrchov. Jedinečnosť výstupu na Bralovu skalu umocňuje fakt, že pri stúpaní z rematskej strany kráčate po vnútornej strane dávneho krátera. Z vrcholu sa otvárajú výhľady na Handlovú, opačným smerom na Turiec a obec Sklené. Aj v jej okolí môžete nájsť niekoľko metrov vysoké skalné útvary. K dedine sa, žiaľ, viaže aj smutná kapitola našich dejín. Pôvodne tu žili najmä obyvatelia nemeckej národnosti. Partizáni necelý mesiac po vypuknutí Slovenského národného povstania – 21. septembra 1944 – popravili takmer 190 z nich. V čase tragédie už viac než desaťročie fungoval tri kilometre dlhý železničný tunel, vedúci popod masív Bralovej skaly. V čase dokončenia bol najdlhším v krajine. Vidieť sa určite oplatí aj 25 metrov dlhú Hájsku jaskyňu nad neďalekou obcou Ráztočno. Po túre určite dobre padne kúpeľ v bazéne miestneho horského hotela.

Tatranské štíty neraz obsype toľko ľudí, že na záberoch pôsobia ako strapce hrozna, no aj v Tatrách nájdete pokojnejšie lokality. Patrí medzi ne aj Kôprová dolina, obtáčajúca zo západu legendárny Kriváň (2495 m). Spolu s neďalekou Tichou dolinou boli po ničivej kalamite v roku 2004 symbolom boja proti ťažbe popadaných stromov v prísne chránených územiach. Do Tichej a Kôprovej sa napokon motorové píly a traktory nedostali a všetko zostalo na samotnú prírodu. V tunajšej divočine sa údajne ukrývajú aj viac než tisíc rokov staré borovice limby. Obidvoma dolinami vedie na dlhom úseku asfaltka, takže sú ideálne na kombináciu pešej turistiky a cyklistiky. V Kôprovej sa bicyklom dostanete až ku Kmeťovmu vodopádu. S výškou 80 metrov je najvyšším na Slovensku. Od Podbanského (940 m) je vodopád vzdialený približne osem kilometrov. Po ďalších troch kilometroch sa dostanete k rázcestiu Hlinská dolina – ústie (1411 m). Kto sa vydá vľavo, môže dokráčať k Nižnému Temnosmrečinskému plesu (1674 m) – tretiemu najväčšiemu plesu na slovenskej strane Tatier. Cestou vpravo stúpa cesta na Kôprovský štít (2363 m). Výstup trvá vyše 2,5 hodiny, o to viac vám dokáže návrat Kôprovou dolinou spríjemniť bicykel.

V roku 1913 sa do Spojených štátov vysťahoval chudobný stavebný robotník Andrej Varchola. V roku 1921 sa za more podarilo vycestovať aj jeho žene Júlii a v roku 1928 sa im narodil tretí syn. Pod menom Andy Warhol sa stal svetovou umeleckou ikonou a vďaka kráľovi pop-artu sa slávy ušlo aj rodisku Andyho rodičov – dedinke Miková pri hraniciach s Poľskom. Dom umelcových rodičov už nestojí, na pozemku v hornej časti obce nájdete len studňu. Dedina je však stvorená pre prechádzku či cyklovýlet v tichom prostredí hôr severovýchodného Slovenska. Cez 15 kilometrov vzdialené Medzilaborce, kde nájdete Warholovo múzeum, sa môžete dostať aj na hrebeň tvoriaci hranicu s Poľskom. Z okolitých dedín Kalinov a Habura naň vedie niekoľko trás. Mieria na Koprivničnú (726 m) či Paseky (844 m). Na Pasekách zrekonštruovali rozhľadňu a môžete sa z nej pokochať výhľadom na kraj, ktorý je turistami objavený ešte menej než oblasť neďalekého Národného parku Poloniny nad Osadným či Novou Sedlicou.

Z vtáčej perspektívy sa môžete na Slovensko pozrieť nielen z rozhľadne Paseky. Medzi zhruba 150 vyhliadok patrí aj 49 metrov vysoká veža v Duklianskom priesmyku. Postavili ju na počesť neúspešnej vojenskej operácie, keď sa počas druhej svetovej vojny na Slovensko, zasiahnuté povstaním, pokúšali prebojovať oslobodzujúce vojská. Od Medzilaboriec je priesmyk vzdialený zhruba 40 kilometrov. Pri vstupe do vyhliadkovej veže treba počítať so vstupným, rovnako ako v prípade 22 metrov vysokej rozhľadne na kopci Hradová nad Košicami či takmer 200-metrovej Televíznej veže na bratislavskom Kamzíku. Platí sa aj za prechádzku v korunách stromov v Bachledovej doline pri tatranskom Ždiari a za podobnú atrakciu nad Bojnicami. K dispozícii sú však aj desiatky rozhľadní s voľným vstupom. Spomedzi nich tvarom pripomínajúcim gigantické presýpacie hodiny vyniká napríklad 14 metrov vysoká Rozhľadňa pod Klenovou v Malých Karpatoch neďaleko Vrbového. Jedným zo symbolov vinárskej perly Tokaj sa stala 12 metrov vysoká vyhliadka v tvare suda na víno.

194 metrov – Najvyššia rozhľadňa – Televízna veža Kamzík

1314 m – Najvyššie položená rozhľadňa – Skorušina neďaleko Oravíc

21 m – Najjužnejšie položená rozhľadňa – Veľké Kosihy pri Komárne

pôvodnú vežu postavili v roku 1564 – Najstaršia rozhľadňa – Vartovka nad Krupinou