2022-06-04
STROJ ČASU NA SPIŠI
Spoznávanie Spiša môžete odštartovať exkurzom do nedávnej minulosti – v skanzene ležiacom priamo pod Ľubovnianskym hradom pri Starej Ľubovni. Prehliadka ľudovej architektúry Spiša a Šariša trvá 45 minút, počas ktorých sa zoznámite so životom tradičnej východoslovenskej rodiny v prvej tretine20. storočia.
Dvadsiatka zrubových obytných domov pochádza z viacerých oblastí východného Slovenska – z Veľkého Lipníka, Litmanovej či Veľkej Lesnej. Súčasťou jedného z najmladších múzeí v prírode na Slovensku, ktorého história sa začala písať v roku 1985, sú aj kováčska vyhňa, mlyn a stolárska dielňa.
Dominantou areálu je významná pamiatka východoslovenskej sakrálnej architektúry – zrubový gréckokatolícky Kostol svätého Michala archanjela z Matysovej z roku 1833. Najvzácnejší objekt expozície pod holým nebom je národnou kultúrnou pamiatkou.
Zo symbolického podhradia sa na niekdajší majetok významných šľachtických rodov Uhorska – Ľubovniansky hrad dostanete pešo za pár minút. Monumentálnu stavbu však zaregistrujete už z diaľky, a to najmä vďaka najcennejšiemu hradnému objektu – veži Nebojsa s kruhovým pôdorysom. Dejiny rozľahlého hradného areálu siahajú do 14. storočia. Odvtedy prešiel viacerými prestavbami a hostil mnohé významné mená svojej doby. K najznámejším patril uhorský panovník Žigmund Luxemburský, ktorý v roku 1412 podpísal na hrade mier s Poľskom. V rovnakom roku si Žigmund požičal od poľského kráľa peniaze a na oplátku dal Poľsku do zálohu bohaté spišské mestá. Zástupcovia poľského kráľa, starostovia, sídlili nasledujúce tri storočia práve na Ľubovnianskom hrade.
Za vlády Márie Terézie sa hrad vrátil do rúk uhorskej šľachty. Práve v časoch cisárovnej väznili podľa legendy v najvyššej veži slávneho dobrodruha Mórica Beňovského. Pred pandémiou koronavírusu privítali hrad a skanzen každoročne viac ako 200-tisíc návštevníkov, ktorí sa môžu i dnes prejsť viacerými nádvoriami či barokovým palácom zariadeným dobovým nábytkom. Po schodoch sa dá vyjsť až na hradnú vežu, najstaršiu časť celého komplexu.
Zo Starej Ľubovne môžete vyraziť aj za dobrodružstvom. Necelých 30 kilometrov severozápadne, na úpätí slovenskej strany Pienin, v obci Červený Kláštor, kotvia na rieke plte. Návštevníkom ponúkajú desaťkilometrovú plavbu Dunajcom. Tradičné goralské plavidlá sa plavia popod dominanty pieninských vrchov Tri koruny a svoju púť končia prechodom cez kaňon. Celú plavbu ozvláštňujú pltníci, oblečení v ľudových krojoch, ktorí zabávajú posádku legendami o záletníckych mníchoch, Jánošíkovi či raritách okolitej prírody.
- 24750 - počet exponátov vystavených na hrade Stará Ľubovňa a v skanzene
- 214 000 - počet návštevníkov, ktorí v roku 2019 navštívili Ľubovniansky hrad a skanzen
- 10 – počet kilometrov, ktoré možno zdolať plťou po Dunajci
- 1985 - rok, keď bol sprístupnený skanzen

Foto: Severovychod.sk