Autom na strechu Slovenska i do najužšej tiesňavy

Pokiaľ ste si pod týmto spojením predstavili Gerlachovský štít, tak vedzte, že táto prezývka sa v skutočnosti viac ujala pre miesto, ktoré je dokonca dostupné aj autom. Kostolecká tiesňava je najväčší skalný previs na Slovensku. Vznikol mnohoročným pôsobením vôd Manínskeho potoka do bradla Drieňovka. Tento 500-metrový kaňon je nenáročná prechádzka v minimálnej vzdialenosti od cesty. Jeho najdominantnejším útvarom je skalný útvar trojuholníkového tvaru. Fotografujte sa však radšej pod ním, z dôvodu bezpečnosti vašej aj tých, ktorí si pod Kostolecký dóm a na sutinové kužele prídu urobiť fotku.

Pokiaľ ste si pod týmto spojením predstavili Gerlachovský štít tak vedzte, že táto prezývka sa v skutočnosti viac ujala pre miesto, ktoré je dokonca dostupné aj autom. Kostolecká tiesňava je najväčší skalný previs na Slovensku. Vznikol mnohoročným pôsobením vôd Manínskeho potoka do bradla Drieňovka. Tento 500 metrový kaňon je nenáročná prechádzka v minimálnej vzdialenosti od cesty. Jeho najdominantnejším útvarom je skalný útvar trojuholníkového tvaru. Fotografujte sa však radšej pod ním, z dôvodu bezpečnosti vašej aj tých, ktorí si pod Kostolecký dóm a na sutinové kužele prídu urobiť fotku.

Pokiaľ ste si pod týmto spojením predstavili Gerlachovský štít tak vedzte, že táto prezývka sa v skutočnosti viac ujala pre miesto, ktoré je dokonca dostupné aj autom. Kostolecká tiesňava je najväčší skalný previs na Slovensku. Vznikol mnohoročným pôsobením vôd Manínskeho potoka do bradla Drieňovka. Tento 500 metrový kaňon je nenáročná prechádzka v minimálnej vzdialenosti od cesty. Jeho najdominantnejším útvarom je skalný útvar trojuholníkového tvaru. Fotografujte sa však radšej pod ním, z dôvodu bezpečnosti vašej aj tých, ktorí si pod Kostolecký dóm a na sutinové kužele prídu urobiť fotku.

Ak ste sa do Kostoleckej tiesňavy vybrali autom, nevyhnete sa prejazdu najužšou dostupnou tiesňavou na Slovensku – Manínskou tiesňavou. Autobus tadiaľto sotva prejde, no je to jediná cesta z Považia smerom ku Kostoleckej tiesňave. Keďže sú okolité bralá až 400 metrov vysoké, v čase, keď tu v zime padne lavína, je táto oblasť jednoducho odrezaná od sveta. No súčasnú šírku tejto tiesňavy neurčil len Manínsky potok. V roku 1933 bola časť brala odstrelená, aby umožnila prejazd aspoň jedného voza. Furmani, ktorí dovtedy vozili cez toto miesto náklad, museli totiž pre jej úzky priechod náklad vyložiť, preniesť, rozobrať vozy a na druhej strane tiesňavy ich opäť zložiť. Od roku 1967 sa však už žiaden zásah do prírody nerobil. Manínska úžina bola vyhlásená za Štátnu prírodnú rezerváciu.

Ak ste sa do Kostoleckej tiesňavy vybrali autom, nevyhnete sa prejazdu najužšou dostupnou tiesňavou na Slovensku – Manínskou tiesňavou. Autobus tadiaľto sotva prejde, no je to jediná cesta z Považia smerom ku Kostoleckej tiesňave. Keďže sú okolité bralá až 400 metrov vysoké, v čase, keď tu v zime padne lavína je táto oblasť jednoducho odrezaná od sveta. No súčasnú šírku tejto tiesňavy neurčil len Manínsky potok. V roku 1933 bola časť brala odstrelená, aby umožnila prejazd aspoň jedného voza. Furmani, ktorí dovtedy vozili týmto miestom náklad, museli totiž pre jej úzky priechod náklad vyložiť, prenosiť, rozobrať vozy a na druhej strane tiesňavy ich opäť zložiť. Od roku 1967 sa však už žiaden zásah do prírody nerobil. Manínska úžina bola vyhlásená za Štátnu prírodnú rezerváciu.

Ak ste sa do Kostoleckej tiesňavy vybrali autom, nevyhnete sa prejazdu najužšou dostupnou tiesňavou na Slovensku – Manínskou tiesňavou. Autobus tadiaľto sotva prejde, no je to jediná cesta z Považia smerom ku Kostoleckej tiesňave. Keďže sú okolité bralá až 400 metrov vysoké, v čase, keď tu v zime padne lavína je táto oblasť jednoducho odrezaná od sveta. No súčasnú šírku tejto tiesňavy neurčil len Manínsky potok. V roku 1933 bola časť brala odstrelená, aby umožnila prejazd aspoň jedného voza. Furmani, ktorí dovtedy vozili týmto miestom náklad, museli totiž pre jej úzky priechod náklad vyložiť, prenosiť, rozobrať vozy a na druhej strane tiesňavy ich opäť zložiť. Od roku 1967 sa však už žiaden zásah do prírody nerobil. Manínska úžina bola vyhlásená za Štátnu prírodnú rezerváciu.

Pre tých, ktorí preferujú pohyb v prírode, príde vhod miestny 4- až 5-hodinový náučný chodník. Meria celkovo 17 kilometrov, no prevýšenie je len 500 metrov. Vedie z Manínskej tiesňavy cez obec Záskalie ku Kostoleckej tiesňave, odkiaľ sa cez Kostolec, Bosmany a Veľký Manín dostanete opäť k východiskovému bodu. Po ceste uvidíte nielen obe miestne prírodné rezervácie, ale aj vrchy neďalekých Súľovských skál. Trasa sa dá skrátiť na 9 km cestou okolo Partizánskej jaskyne a chaty Severák.

Pre tých, ktorí preferujú pohyb v prírode, príde vhod miestny 4-5 hodinový náučný chodník. Meria celkovo 17 kilometrov, no prevýšenie je len 500 metrov. Vedie z Manínskej tiesňavy, cez obec Záskalie, ku Kostoleckej tiesňave, odkiaľ sa cez Kostolec, Bosmany a Veľký Manín dostanete opäť k východziemu bodu. Po ceste uvidíte nielen oboje miestne prírodné rezervácie, ale vrchy neďalekých Súľovských skál. Trasa sa dá skrátiť na 9 km cestou okolo Partizánskej jaskyne a chaty Severák.

Pre tých, ktorí preferujú pohyb v prírode, príde vhod miestny 4-5 hodinový náučný chodník. Meria celkovo 17 kilometrov, no prevýšenie je len 500 metrov. Vedie z Manínskej tiesňavy, cez obec Záskalie, ku Kostoleckej tiesňave, odkiaľ sa cez Kostolec, Bosmany a Veľký Manín dostanete opäť k východziemu bodu. Po ceste uvidíte nielen oboje miestne prírodné rezervácie, ale vrchy neďalekých Súľovských skál. Trasa sa dá skrátiť na 9 km cestou okolo Partizánskej jaskyne a chaty Severák.