S parou v chrbte

Založenie: 1909

Zaujímavosť: So svojimi 132 kilometrami bola najdlhšou rozvetvenou železničnou traťou.

Po Markušovciach začali stavať v roku 1908 špecializovanú železnicu aj v údolí Čierneho Hrona. Zatiaľ čo v Markušovciach už mali v tom čase trať elektrifikovanú, na Pohroní stavili na paru. Spojili Čierny Balog s desať kilometrov vzdialeným Hroncom, kadiaľ premával bežný vlak. Neskôr sa horská železnica rozvetvila do dolín ústiacich k Čiernemu Hronu až pod vrch Klenovský Vepor (1338). Po druhej svetovej vojne však v lesoch čoraz viac nasadzovali nákladné autá a v roku 1982 odstavili aj Čiernohronskú železnicu. To už mala za sebou účinkovanie v slávnej komédii Nevera po slovensky, pretože práve trať pri Čiernom Hrone využil režisér Juraj Jakubisko v roku 1980 pri nakrúcaní. Napriek úradnému rozhodnutiu o likvidácii sa nadšencom – dobrovoľným brigádnikom – prostredníctvom táborov Stromu života podarilo toto vzácne technické dielo zachrániť. Pár rokov po páde socializmu, v máji 1993, prevádzku na trati obnovili. V súčasnosti jazdí parný rušeň na 17 kilometroch, sezóna trvá od apríla do polovice septembra.

Výlet si môžete spestriť napríklad návštevou Bystrianskej jaskyne, najvýznamnejšej jaskyne Horehronského podolia. Z Hronca tam trvá cesta autom približne desať minút. Opačným smerom sa dá do pol hodiny dostať k mimoriadne zachovanému hradu Ľupča.

Založenie: 1926

Zaujímavosť: Jedinečná svojím technickým riešením, veľké sklonové rozdiely prekonávala systémom úvratí.

V rokoch 1915 až 1918 pribudla trať na Kysuciach, z Oščadnice do Vychylovky, ktorá je súčasťou obce Nová Bystrica. Na oravskej strane hôr prepojili v roku 1918 železnicou Lokcu s Oravskou Lesnou, pri výstavbe využili aj talianskych zajatcov z prvej svetovej vojny. V roku 1926 sa kysucká a oravská železnica stretli na horskom sedle Beskyd (935 m).

Kysucká časť trate prekonáva na úseku dlhom vzdušnou čiarou zhruba 1,5 kilometra extrémne prevýšenie 218 metrov, a to pomocou úvratí. Niektoré zákruty predĺžili slepými vetvami. Rušeň do prvej z nich vošiel napred, ale po prehodení výhybky už zdolával ďalší úsek nahor cúvaním. Na nasledujúcej úvrati sa opäť vydal dopredu, aby ešte raz cúval, kým sa do sedla Beskyd dostal už opäť otočený napred. Trať zabrala omnoho menej priestoru, než keby sa vlak musel kľukatiť bežnými zákrutami. Kysucký úvraťový systém je jeden z dvoch, ktoré sa zachovali v Európe.

Prevádzku trate ukončili v roku 1971. Na kysuckej strane sa ju podarilo obnoviť v roku 1995, na oravskej v roku 2008. Z Vychylovky sa parným vlakom jazdí po prvú úvrať, trasa tam a späť meria približne päť kilometrov. Do sedla Beskyd sa dá odviezť len ľahkou motorovou drezinou pre piatich cestujúcich. Sezóna trvá od mája do konca októbra. Rovnako ako na oravskej strane, kde má vyhliadková jazda približne sedem kilometrov a vlak vyvezie turistov z Oravskej Lesnej až na Beskyd. V sedle môžete navštíviť drevenicu s etnografickou expozíciou zameranou na Goralov, vo Vychylovke je atraktívny skanzen kysuckej dediny.

Založenie: 1896

Zaujímavosť: Na tejto trati premáva zubačka na parný pohon.

Skôr, než sa rozbehli vlaky popri Čiernom Hrone, začal parný vlak premávať v inej obci na dohľad od Klenovského Vepora, v Pohronskej Polhore. V rokoch 1893 až 1896 ju prepojili železničnou traťou s Tisovcom. Nejde síce o horskú železnicu, ale tiež prekonáva extrémny horský terén vrátane sedla Zbojská vo výške 725 metrov. Parný rušeň na trati premáva dodnes, od mája do polovice septembra. Veľké stúpanie zdoláva vlak vďaka ozubnicovému pohonu. Ozubené koleso zapadá do hrebeňa na trati, čím sa konštruktéri vyhli prešmykovaniu kolies, ktorému by čelil bežný rušeň. Celkovo merali ozubnicové úseky takmer šesťkilometrov. Vlak prepravoval ľudí aj materiál, a to najmä do železiarní v Tisovci. Po druhej svetovej vojne rušne postupne vypovedali službu a odstavili železiarne v Tisovci. Výsledkom bolo, že v roku 1955 zastavili nákladnú a o tri roky nato aj osobnú dopravu. Neskôr po trati premávali len osobné motorové vlaky na klasický pohon. Zubačka sa medzi Tisovec a Pohronskú Polhoru vrátila vďaka nadšencom až v roku 2014, keď sa podarilo doviezť zrekonštruovaný rumunský parný ozubnicový rušeň.

Založenie: 1956

Zaujímavosť: Bola to prvá rekreačná železnica v Československu.

Para poháňa aj Košickú detskú historickú železnicu. Postavili ju až v rokoch 1955 a 1956 ako prvú rekreačnú železnicu v Československu. Tvorcovia sa inšpirovali podobnými projektmi vo vtedajšom Sovietskom zväze, kde slúžili aj na výchovu a motiváciu mladých železničiarov. Košickú trať vybudovali takmer výlučne ručne, s minimom mechanizmov. Použili na ňu časť koľajníc a výhybky z niekdajšej úzkokoľajnej trate vedúcej do Banskej Štiavnice. Tú v rokoch 1948 a 1949 prebudovali na klasický rozchod. Detská železnička sa vinie popri Čermeľskom potoku k rekreačnému stredisku Alpinka. Trať meria necelé štyri kilometre, vozne najprv ťahal rušeň Anička, potom ju vystriedala Katka. Vlak premáva celoročne.

Príbeh horských železníc nebol taký romantický, ako by sa mohlo zdať – spájal sa s drinou, odriekaním a so zápalom.

Do strmého svahu sa zahrýzajú koľaje, po ktorých sa do hôr šplhá parná lokomotíva s radom vozňov obložených drevom. Oblaky pary sa strácajú v hustom lese, na dlane vystrčené z okien padá jemný popol. Dnes sú horské železnice pôsobivou atrakciou pre malých i veľkých. V minulosti sa však spájali s ťažkou prácou v nehostinných podmienkach.

Parné lokomotívy sa najprv presadili na koľajniciach, ktoré popri sebe vedú v menšej vzdialenosti, než sa v súčasnosti považuje vo svete za štandard, teda 1435 milimetrov. Tento rozmer má vraj korene v Rímskej ríši, kde sa osvedčil pri výrobe vozov a využívali ho aj konské železnice o mnoho storočí neskôr. Než sa po nich rozbehli parné vlaky, jazdili na tratiach s užším rozchodom. V horskom teréne, baniach či na poliach sa stavali úzkokoľajky široké zväčša od 750 do 900 milimetrov, v Rakúsko-Uhorsku najčastejšie 760 milimetrov. Úzky rozchod mal svoje praktické výhody – na stavbu trate bolo treba menej materiálu, stačili menšie tunely a menej masívne mosty.

Úzkorozchodné železnice križujú alpské horstvá, ale aj lesy v Spojených štátoch či Kanade. Najširšie uplatnenie však našli v stredoeurópskom regióne – v Karpatskom oblúku. Ťažba dreva a jeho splavovanie po riekach tu mali odjakživa tradíciu. Práve nepredvídateľné vodné toky boli postupom času nahradené parnými vlakmi.

RAKÚSKO: Ybbstalbahn z Lunz am See do Kienberg-Gaming

V roku 1898 dokončili trať s rozchodom 760 milimetrov z údolia dunajského prítoku Ybbs do mesta Lunz am See a odtiaľ cez horský terén do Kienberg-Gamingu.

MAĎARSKO: Horská železnica zo Szobu do Nagybörzsöny

V roku 1912 postavili úzkokoľajku s rozchodom 760 milimetrov z obce Szob, neďaleko sútoku Ipľa a Dunaja, do kameňolomu v pohorí Börzsöny. Neskôr prekrižovala celé hory až do Nagybörzsöny a presiahla tak 50-kilometrovú dĺžku.

POĽSKO: Horská železnica z Noweho Lupkowa do Cisny-Majdanu

Dvadsaťpäť kilometrov dlhá trať prechádza aj cez oblasť Balnica na hrebeni vysokom 712 metrov, priamo nad slovenskou dedinou Osadné.