Vodné mlyny Žitného ostrova

V Jahodnej bolo prekvitajúcim priemyslom mlynárstvo. Vodný mlyn, ktorý možno vidieť dodnes, postavili koncom 19. storočia. Potom budovu kúpil lesník, ktorý ho prerobil na vodnú pílu. Elektrina vyrobená v mlyne zabezpečovala osvetlenie verejných budov obce. V súčasnosti je vo vlastníctve Západoslovenských elektrární.

Zaujímavosťou mlyna z konca 19. storočia je, že nestojí na koloch, ale bol postavený priamo na brehu rieky. Naposledy sa tu obilie mlelo v 40. rokoch minulého storočia. Meno dostal po poslednom mlynárovi Mihályovi Cséfalvaya. V roku 1982 bol mlyn vyhlásený za národnú kultúrno-technickú pamiatku.

Najstaršia písomná zmienka o mlyne pochádza z roku 1894 – vtedy ešte fungoval ako lodný mlyn. V roku 1906 bol prestavaný na kolový vodný mlyn, v roku 1916 bol rekonštruovaný a dostal valcovňu, výťahy a nové vybavenie. Touto novinkou sa stal najmodernejším vodným mlynom v Rakúsko-Uhorsku. Mlyn fungoval do apríla 1951.

Vodný mlyn sa nachádza na sútoku Malého Dunaja a jedného z jeho prítokov. Dal ho postaviť János Maticza v roku 1893 po tom, čo dostal povolenie od vicežupana Bratislavskej stolice. V roku 1940 bol zmodernizovaný, čo umožnilo pokračovať v prevádzke až do roku 1960. Mlyn bol zrekonštruovaný v roku 1982 a v súčasnosti je pamiatkou a prevádzkuje ho Vlastivedné múzeum v Galante.

Lodný mlyn v Kolárove je kópiou mlyna z Radvane nad Dunajom, odovzdaný do prevádzky v roku 1920, a ktorý v roku 1945 za záhadných okolností vyhorel. Dnes viditeľná rekonštrukcia bola vyrobená v Komárňanských lodeniciach a na súčasnom mieste bola ukotvená v roku 1995. Vodný mlyn je v skutočnosti funkčný, ale nedá sa ho prevádzkovať z dôvodu stojatej vody mŕtveho ramena.