Zaujímavosti strieborného mesta

Mesto vzniklo na vrchu Glanzenberg (794 m), kde sa na povrch dostávali tri z 20 hlavných rudonosných žíl regiónu – Špitaler, Bieber a Terézia. Ťažili ich už Kelti, okolo roku 1500 sa baníci prekopali do hĺbky 200 metrov.

Na Námestie sv. Trojice ústi štôlňa Michal. Vstupuje sa do nej cez informačné centrum. Štôlne odvádzali vodu zo šácht. Budovali ich generácie, preto sa volajú dedičné. Najdlhšia meria 16 kilometrov a ústi do Hrona.

Šachta František sa zavŕtala až 61 metrov pod hladinu mora. Vodu z chodieb odčerpávali cez systém nádrží – tajchov. Čerpadlá poháňali vodou z dažďov a zo snehu. Priamo pod Glanzenbergom sa dá okúpať v tajchu Veľká Vodárenská.

Medzi neprehliadnuteľné pamiatky patrí Starý zámok neďaleko Námestia sv. Trojice. Pevnosť proti Turkom bola pôvodne chrámom. Na neďalekej vyvýšenine pribudol Nový zámok s typickou bielou siluetou.

Východne od Glanzenbergu – na kopci Scharffenberg (726 m) vyrástla v rokoch 1745 až 1751 kalvária. Vďaka bohatstvu mesta z ťažby tisícok ton striebra a takmer dvoch stoviek ton zlata je impozantná.

V roku 1762 založila v meste Mária Terézia prvú technickú vysokú školu sveta – Banícku akadémiu. Dnes budovu obklopuje botanická záhrada, kde rastú aj sekvoje.