Bezemisne na lyžiarskych svahoch: Zjazdovky už upravujú elektrické aj vodíkové ratraky

Úprava svahov kedysi vyzerala úplne inak než dnes. Najprv chodili po svahu ľudia na lyžiach a pešo, ktorí sneh len udupávali. Až neskôr prišli pásové stroje.

Prvé snežné pásové vozidlá vznikli v prvej polovici 20. storočia a slúžili najmä v armáde a pri polárnych expedíciách. Až postupne ich začali využívať aj lyžiarske strediská, ktoré hľadali efektívnejší spôsob, ako upraviť svahy pre rastúci počet lyžiarov.

Zaujímavé je aj to, odkiaľ sa vzali názvy, ktoré používate aj vy. Slová „ratrak“ a „rolba“ pôvodne označovali konkrétne značky strojov – švajčiarsku Ratrac a firmu Rolba. Postupne sa z nich stalo všeobecné pomenovanie pre snežné pásové vozidlá.

Dnes dominujú mená ako PistenBully a Prinoth, ktoré vyrábajú moderné ratraky pre malé lokálne kopce aj veľké alpské rezorty.

Ratrak je oveľa viac než len „traktor na snehu“. Toto sú detaily, ktoré si bežne neuvedomíte:

• Váha ako autobus. Veľké stroje vážia aj cez 10 ton, ale vďaka širokým pásom majú nízky tlak na sneh, takže sa neprepadnú.
• Extrémne kopce. Vďaka ťažisku a pásom dokážu jazdiť po svahoch, kde by ste sa pešo cítili bezpečnejšie na štyroch. Na najprudších miestach sa istia oceľovým lanom.
• Noční hrdinovia. Väčšina ratrakov vychádza na svah po záverečnej, aby neohrozovali lyžiarov. Keď vy spíte, strojník v kabíne robí „make-up“ svahu na ďalší deň.
• Viac názvov, rovnaký cieľ. Vo svete im hovoria snowcat, snow groomer, piste basher či trail groomer, ale princíp je vždy rovnaký – upraviť sneh tak, aby sa vám lepšie lyžovalo.

Ekológia na horách a elektromobilita už dávno nie je len o osobných autách. V posledných rokoch sa dostala aj do ratrakov a rok 2025 tento trend ešte zrýchľuje.

Jedným z prvých priekopníkov bol PistenBully 100 E. Ide o plne elektrický stroj určený najmä na bežkárske trate a menšie svahy. Klasický hydraulický pohon nahradili tri elektromotory, ktoré poskytujú plný krútiaci moment od prvej sekundy a umožňujú efektívne rekuperovať energiu pri jazde z kopca.

Podobnou cestou sa vydal aj taliansky Prinoth s modelom Husky eMotion. Tento elektrický ratrak má výkon približne 180–200 kW, batériu s kapacitou okolo 200 kWh a výdrž zhruba tri hodiny, čo stačí na úpravu väčšiny bežkárskych okruhov a menších svahov.

Výrobca zdôrazňuje tri hlavné benefity:

• nulové lokálne emisie,
• oveľa tichšiu prevádzku,
• menej údržby vďaka jednoduchšiemu pohonu.

Elektrické Husky eMotion už jazdia v Nórsku, Švédsku, Francúzsku, Taliansku aj v USA.

Doteraz hrala elektrina najmä v „ľahkej lige“ – pri menších ratrakoch. V roku 2025 sa však pripravuje veľký skok smerom k ťažkým strojom na alpské zjazdovky.

Spoločnosť Compagnie des Alpes, ktorá prevádzkuje viaceré veľké lyžiarske strediská vo Francúzsku, a výrobca Prinoth uzavreli strategické partnerstvo. Cieľ je jasný: uviesť do praxe veľké elektrické ratraky založené na modeli Leitwolf, ktorý dnes patrí k najvýkonnejším strojom na trhu. Prvý prototyp má prísť na svahy v decembri 2025 a testovať sa bude priamo v strediskách CDA.

Od roku 2026 má v Alpách vzniknúť samostatná výrobná linka výhradne pre elektrické ratraky, čo je jasný signál, že nejde len o marketingový projekt, ale o dlhodobú zmenu.

Popri batériových strojoch sa rozvíja aj vodíkový pohon. Koncept Leitwolf h2Motion kombinuje buď elektrický motor napájaný palivovým článkom, alebo vodíkový spaľovací motor s výkonom okolo 338–400 kW. Takýto stroj jazdí prakticky bez CO₂, pričom si zachováva známe správanie klasického diesla – len s iným palivom.

Elektrický ratrak dáva zmysel tak prevádzkovateľom zjazdoviek, ako aj samotným lyžiarom. V prvom rade ide o menej emisií. Ratraky patria medzi najväčších spotrebiteľov nafty v stredisku. Prechod na elektrinu alebo vodík výrazne znižuje emisie CO₂ aj lokálne znečistenie.

Potom sú to tichšie noci. Elektrický pohon znamená menší hluk, čo ocenia hotely pri zjazdovke aj chaty priamo na svahu. Hostia vnímajú pokojnejšie prostredie čoraz citlivejšie.

Nižšie servisné náklady. Menej olejov, filtrov a komplikovaných prevodoviek môže dlhodobo znížiť náklady na údržbu a zvýšiť dobu, kedy je stroj k dispozícii.

Pre vás ako lyžiarov je výsledok jednoduchý: čistý vzduch, menej hluku a rovnako – alebo ešte lepšie – upravené svahy.

Technológia je síce vzrušujúca, ale nie je bez kompromisov. Tu sú tri nevýhody:

1. Dojazd na batériu. Tri hodiny práce stačia na menšie svahy, no na veľkých kopcoch strávi ratrak na svahu celú noc. Tam zatiaľ stále dominuje diesel, často aspoň s ekologickejším palivom HVO, čiže obnoviteľnou naftou.
2. Zima a batérie. Veľký mráz batériám neprospieva. Výrobcovia preto riešia vyhrievanie a inteligentné riadenie teploty, aby mali stroje dostatočný výkon aj pri hlboko mínusových hodnotách.
3. Nabíjacia infraštruktúra. Stredisko potrebuje silné elektrické prípojky a často aj rýchlonabíjačky priamo pri zjazdovke. To znamená nové investície a plánovanie, najmä v starších areáloch.

Napriek tomu sa smer zdá jasný – batériové a vodíkové ratraky budú pribúdať a diesel postupne ustúpi do úzadia.

Elektromobilita už nie je len módny pojem z katalógov automobiliek. V roku 2025 sa naplno presúva aj do horských dolín a na svahy, ktoré máte radi. Malé elektrické stroje už dnes upravujú bežkárske trate od Nórska po Nové Mexiko a čoskoro ich doplnia veľké elektrické „vlky“ na najznámejších alpských zjazdovkách.

Ak sa najbližšie ráno odveziete prvou lanovkou a uvidíte čerstvý menšester, je dosť možné, že za ním už nestojí len hučiaci diesel, ale aj poriadna dávka elektriny. A vy to spoznáte možno len podľa jedného – na svahu bude o kúsok väčší pokoj.