Prečo v Holandsku tak veľmi nestrieka voda z kolies auta pred vami? Voda mizne priamo v asfalte

Holandské diaľnice majú povesť ciest, na ktorých sa aj v daždi jazdí pokojnejšie než inde. Jedným z dôvodov je ZOAB, po holandsky zeer open asfaltbeton, teda veľmi otvorený asfaltový betón. Podľa Rijkswaterstaatu, holandskej štátnej organizácie pre cesty a vodné stavby, je ZOAB najpoužívanejším typom asfaltu na tamojších diaľniciach. Nájdete ho na 90% tunajších diaľnic. 

ZOAB nefunguje ako špongia, ktorá by vodu držala v sebe. Jeho úlohou je vodu čo najrýchlejšie odviesť z povrchu. Rozdiel je v zložení zmesi: namiesto hustého asfaltu s množstvom jemných častíc obsahuje viac hrubého kameniva a menej jemnej výplne. Medzi kameňmi tak ostávajú otvorené priestory.

Rijkswaterstaat uvádza, že ZOAB má približne 20 % dutín. Práve nimi voda z dažďa preniká cez vrchnú vrstvu a odteká do strán. Pneumatiky sa tak menej brodia vo filme vody, ktorý sa na bežnom asfalte vytvára počas silného dažďa. 

Rozdiel uvidíte najviac vtedy, keď pôjdete za kamiónom. Na klasickom mokrom povrchu sa za ním tvorí vodná hmla, ktorá zhoršuje výhľad. Na ZOAB sa rozstrekovanie vody znižuje, pretože voda nestojí na povrchu v takej miere.

Holandsko vje plochá, husto osídlená krajina s intenzívnou dopravou a častým dažďom. Diaľnice vedú okolo miest, cez predmestia a popri obytných zónach. ZOAB preto nerieši iba vodu, ale aj hluk.

Otvorená štruktúra pohlcuje časť zvuku, ktorý vzniká medzi pneumatikou a vozovkou. Rijkswaterstaat uvádza, že ZOAB a trvácnejší ZOAB sú približne o 3 dB tichšie než husté asfaltové povrchy. Dvojvrstvový ZOAB dokáže hluk znížiť ešte viac, približne o ďalšie 2 dB oproti trvácnejšej verzii. 

To je dôležité najmä tam, kde diaľnica nevedie ďaleko od ľudí. Tichší povrch síce nenahradí protihlukové steny, no môže znížiť hluk priamo pri zdroji. Pre krajinu s hustou sieťou ciest je to praktickejšie než riešiť každý úsek až dodatočnými bariérami.

Najväčšou výhodou ZOAB-u je pokojnejšia jazda počas dažďa. Keď voda rýchlo odchádza z povrchu, klesá množstvo rozstrekovanej vody a vy máte lepší výhľad na vozovku aj na autá pred sebou. Znižuje sa aj riziko aquaplaningu, hoci nezmizne úplne.

Ani najlepší povrch nezachráni vodiča, ktorý ide v prudkom daždi príliš rýchlo alebo má ojazdené pneumatiky. ZOAB zlepšuje podmienky na ceste, no nemení základné pravidlá fyziky. Pri vode, vyjazdených pneumatikách a vysokej rýchlosti ostáva brzdná dráha stále oveľa dlhšia, než na suchu.

Na suchu vodič rozdiel často nevníma vedome. Cesta je tichšia a jazda pôsobí plynulejšie, no najväčší prínos sa ukáže až v daždi a pri hustej premávke.

Otvorená štruktúra má aj slabé miesto. Keď má asfalt viac pórov, bitúmen v zmesi je viac vystavený vode, slnku, mrazu a premávke. Postupne tvrdne a krehne. Na konci životnosti sa z povrchu začnú uvoľňovať kamienky, čo sa v Holandsku označuje ako rafeling.

Rijkswaterstaat uvádza, že trvácnejší ZOAB má na pravom jazdnom pruhu priemernú životnosť približne 11 rokov a na ľavom pruhu asi 17 rokov. Pravý pruh trpí viac, pretože po ňom jazdí viac nákladných áut. 

Ďalší problém prichádza v zime. Pórovitý povrch môže rýchlejšie vychladnúť a voda v dutinách komplikuje údržbu. Pri mraze preto môže byť takýto asfalt náročnejší na solenie a sledovanie stavu vozovky. Holandsko si to môže dovoliť aj preto, že má miernejšiu zimu než krajiny s dlhými obdobiami snehu a ľadu. A tak ak ste si vraveli „prečo toto nemáme u nás“, tu je odpoveď - naše horúce a suché letá a mrazivé zimy.

ZOAB nie je univerzálna odpoveď na všetky cesty. Na diaľniciach v daždivých krajinách a s miernejšou klímou je skvelý. Na pomalých mestských uliciach, križovatkách alebo miestach s častým brzdením môžu byť náklady a údržba menej výhodné.

Dôležitý je aj spôsob čistenia a opráv. Póry sa časom môžu zanášať nečistotami, čím sa znižuje schopnosť odvádzať vodu. Pri opravách nestačí položiť hocijakú vrstvu asfaltu; materiál musí zachovať otvorenú štruktúru a správny odtok.

Holandský prístup preto nie je iba o materiáli. Chce to kvalitnú výstavbu, pravidelnú údržbu, presné normy, merania hluku a sledovanie životnosti povrchu.

Čo z toho máte vy? Ak pôjdete autom cez Holandsko v daždi, možno si všimnete menej vodnej hmly za autami a kamiónmi. To je práve efekt ZOAB. Povrch pomáha odvádzať vodu a znižovať hluk, no stále platí základné pravidlo: v daždi nechajte väčší odstup a nespoliehajte sa na to, že cesta vyrieši všetko za vás.