V týchto pretekoch na rýchlosti nezáleží

Tak, ako sa dnes časť verejnej mienky obracia proti samoriadiacim vozidlám, v začiatkoch automobilizmu sa im priečili samotné autá. Koncom 19. storočia mohli „lokomotívy na ceste“ jazdiť v Anglicku maximálnou rýchlosťou 4 míle za hodinu (asi 7 km/h), pričom niekto pred nimi musel mávať červenou zástavou, aby upozornil ostatných na prichádzajúce „nebezpečenstvo“. Tento predpis bol zrušený iba v novembri roku 1896, kedy povolenú rýchlosť zvýšili na 14 míľ/h (22 km/h). Na druhý deň to britský Motor Car Club oslávil túrou z Londýna do pobrežného strediska Brighton.

Radostnú jazdu autami nazvali Emancipačnými pretekmi a každoročne ho usporadúvali na tejto 60-míľovej (97 km) trase.

Závody sa konali až do roku 1904, keď zákon znovu zvýšil maximálnu povolenú rýchlosť (vtedy na 20 míľ/h). V roku 1927 ich obnovili britské bulvárne média ako poctu pred hrdinami „emancipačného hnutia rýchlosti“. Zúčastniť sa na pretekoch mohli aj naďalej len vozidlá vyrobené pred rokom 1905, čo sa na konzervatívnych ostrovoch dodnes nezmenilo. Počet štartujúcich v minulosti určili na 400 vozidiel, ktoré každý rok vyberá komisia zložená z odborníkov. Šťastlivci sa v prvú novembrovú nedeľu môžu vydať na cestu z Hyde Parku smerom k brightonskej promenáde.