Nemôžu sa dohodnúť, a tak hymna tejto európskej krajiny zostáva oficiálne bez slov

Hoci je nedávno "aktualizovaná" slovenská hymna nezvyčajná tým, že má skôr smútočný tón, aj my jasne vieme, aké slová sa majú spievať. V Španielsku je však situácia iná, pretože ani dnes sa Španieli nevedia dohodnúť na správnych slovách svojej hymny „Marcha Real“.

Odvtedy prichádzali návrhy: napríklad v roku 1870 sa generál Juan Prim podujal vymyslieť text melódie. No keďže sa porotcovia nevedeli dohodnúť na víťazovi, z jeho pokusu nakoniec nič nebolo. V 20. storočí prišiel s riešením v próze aj básnik José María Pemán. Použil by nasledujúce verše preložené do slovenčiny:

Keďže však vtedajší (autoritatívny) vládca, Francisco Franco, mal svoje dni zrátané a Španielsko bolo na ceste k demokracii, na Pemanovu verziu sa nakoniec zabudlo. V modernej dobe sa navyše zdá, že úloha napísať slová, ktoré by rovnako slúžili všetkým regiónom – s ich veľkým sebavedomím – je stále väčšia výzva. Príkladom je Katalánsko, ktoré má dlhú históriu hnutí za nezávislosť. Rovnako silné regionálne identity však majú aj regióny Kastília a Baskicko.

Naposledy táto otázka hýbala Španielmi v roku 2007, keď sa pod vplyvom predsedu miestneho olympijského výboru vyhlásila súťaž. Prišlo mnoho príspevkov, pričom víťazným dielom sa stala skladba operného speváka Paulina Cubera. Znie: „Nech žije Španielsko! Spievajme spolu rôznymi hlasmi, ale so spoločným srdcom. Nech žije Španielsko! Od zelených údolí až po šíre more, toto je hymna bratstva!“