5 najlepších slovenských vynálezov, ktoré zmenili svet

Pravdepodobne jeden z najznámejších slovenských vynálezov, padák Štefana Baniča, zanechal výraznú stopu vo vývoji letectva. Štefan Banič, pôvodne murár, sa v USA dostal do prostredia letectva a po tragických nehodách lietadiel sa rozhodol prispieť k záchrane životov. V roku 1913 skonštruoval padák, ktorý sa pripevňoval priamo na telo pilota a ten bol schopný bezpečne pristáť. V roku 1914 svoj vynález demonštroval pred predstaviteľmi americkej armády, a padák si neskôr získal uznanie po celom svete. Aj keď sa vývoj padákov posunul vpred, práve Baničov vynález položil základy pre ich ďalšie zdokonalenie a masové využitie v armáde i civilnom sektore.

Kňaz a inovátor Jozef Murgaš bol priekopníkom v oblasti bezdrôtového prenosu energie a bezdrôtovej komunikácie. Na začiatku 20. storočia pracoval na vývoji systému bezdrôtovej telegrafie, ktorý umožňoval rýchlejšiu a spoľahlivejšiu komunikáciu. V roku 1905 úspešne preniesol bezdrôtový signál na vzdialenosť 30 kilometrov, čím výrazne prispel k rozvoju bezdrôtových technológií. Jeho práca bola predzvesťou moderných technológií, ako sú rádio, televízia a dokonca aj dnešné Wi-Fi siete. Murgašove experimenty a vynálezy mali priamy vplyv na komunikáciu v prvej svetovej vojne a jeho odkaz pretrváva dodnes.

Aurel Stodola bol významný slovenský vedec a inžinier, ktorého prácu v oblasti mechaniky a termodynamiky si vážia odborníci na celom svete. Okrem svojich revolučných vynálezov v oblasti turbín a termodynamických strojov sa venoval aj vývoju mechanickej ruky, ktorú navrhol ako pomoc pre ľudí s amputovanými končatinami. 

Jeho mechanická ruka bola jedným z prvých pokusov vytvoriť funkčný protézový mechanizmus, ktorý by napodobňoval pohyb ľudskej ruky. Tento vynález bol výsledkom Stodolovej fascinácie mechanikou a túžby aplikovať svoje znalosti v oblasti inžinierstva na pomoc ľuďom. Ruka bola ovládaná pomocou pružín a špeciálnych kĺbov, čo jej umožňovalo základné pohyby prstov a uchopenie predmetov. Vďaka tomu sa stal Stodola priekopníkom v oblasti protetiky, aj keď jeho mechanická ruka bola v porovnaní s dnešnými technológiami stále len v počiatočnom štádiu vývoja.

Stodolov prínos v oblasti protetických pomôcok je často menej známy než jeho úspechy s turbínami, no dokazuje jeho široký záber a snahu využiť svoje schopnosti na pomoc spoločnosti. Jeho mechanická ruka sa stala základom pre ďalšie výskumy v tejto oblasti a inšpiráciou pre ďalšie generácie inžinierov a vedcov.

Aj keď je meno Otto Wichterle českej národnosti, vývoj kontaktológie, teda vedy o kontaktných šošovkách, má na Slovensku hlboké korene. Jeho prínos pre svet optiky spočíval vo vývoji prvého hydrogélového materiálu, ktorý je základom mäkkých kontaktných šošoviek. V roku 1959 sa Wichterlemu podarilo vyvinúť nový typ hydrogélu – látky, ktorá dokáže zadržať veľké množstvo vody a zároveň byť priepustná pre kyslík. Tento materiál bol ideálny na výrobu kontaktných šošoviek, pretože bol mäkký, flexibilný a pohodlný na nosenie.

Wichterle na začiatku pracoval vo veľmi skromných podmienkach. Dokonca svoj prvý prototyp kontaktných šošoviek vyrábal na domácom stroji, ktorý zostrojil zo stavebnice Merkúr a častí z bicykla. Napriek obmedzeniam sa mu podarilo vytvoriť úspešný prototyp a jeho vynález sa stal základom pre moderné kontaktné šošovky, ktoré dnes používajú milióny ľudí po celom svete. K rozvoju kontaktných šošoviek prispeli aj slovenskí vedci, najmä tím odborníkov z vtedajšieho Československa, ktorí sa podieľali na výskume a výrobe. Slovenskí chemici a vývojári pomáhali zdokonaľovať materiály a technológie potrebné na hromadnú výrobu šošoviek. Priemyselná výroba sa neskôr presunula aj na Slovensko, čo významne prispelo k rozšíreniu tejto technológie a k jej cenovej dostupnosti.

Slovenský matematik a fyzik Jozef Maximilián Petzval sa vo svojom výskume špecializoval na optiku, čo sa prejavilo v jeho vynáleze fotografických objektívov. V roku 1840 vo Viedni skonštruoval prvý portrétový objektív pre fotografiu, čím položil základy modernej fotografie. Tento objektív mal výrazne vyššiu priepustnosť svetla, čo umožnilo skrátiť čas expozície fotografickej platne na menej ako jednu minútu čo znamenalo obrovský pokrok, keďže pred Petzvalovým objavom trvala expozícia 5 až 30 minút. Petzvalov objektív si získal svetové uznanie, čo viedlo k jeho spolupráci so značkou Voigtländer. Tá následne začala vyrábať tento objektív sériovo aj v ďalších krajinách, mimo rámca Petzvalových patentových obmedzení.