Talianska dedina, ktorá si priniesla do obce vlastné slnko

Na severe Talianska, neďaleko švajčiarskych hraníc, sa na úpätí pohoria nachádza dedinka Viganella. Hoci ju Alpy obdarili nádhernou scenériou, dedina na dne údolia mala jeden problém: vysoké útesy v období od novembra do februára úplne bránili prístupu slnečného svetla k domom.

V 20. storočí, podobne ako mnohé dediny v Taliansku, aj Viganella bojovala s vyľudňovaním, ktorému nepomohli ani dlhé zimy bez slnka. V roku 1999 však miestny architekt Giacomo Bonzani prišiel so zaujímavým nápadom, ktorý podľa neho vyriešil jedinečný problém dediny. Bonzani chcel najprv na fasádu miestneho kostola nainštalovať reflexné slnečné hodiny, ale jeho nápad vtedajší starosta zamietol.

Ako? Plánoval postaviť do okolitého svahu obrovské zrkadlo, ktoré by odrážalo svetlo aj v zime, takže by lúče osvetľovali Viganellu. Na nápade som začal pracovať až v roku 2005 a v decembri 2006 už bolo gigantické zrkadlo na vrchole útesu. Projekt stál celkovo 100 000 eur a výsledkom bolo zrkadlo široké 8 a vysoké 5 metrov, ktoré vďaka softvéru dokáže sledovať pohyb slnka.

Odrazené svetlo síce nie je také silné ako priame slnečné svetlo, ale stačí na to, aby poskytlo trochu tepla v tmavšej polovici roka. Samozrejme, zrkadlo sa používa len v tomto ročnom období a v lete je skryté za fóliou.

Úspešný príbeh Viganella odvtedy inšpiroval mnohé ďalšie obce: v roku 2013 bola napríklad podobná stavba postavená v nórskom meste Rjukan, ktoré má podobné podmienky, a príklady existujú aj v Rakúsku.

(Vice)