Ako prišiel nápad zapojiť sa do Talentov Novej Európy a ako to prebiehalo?
Foto: Anna Jambrichová
Mám troch súrodencov. Finančne sme na tom tak, že to nie je najhoršie, ale musíme sa vedieť obracať. Atraktívne bolo pre mňa finančné ohodnotenie, najmä to, že som mohla cestovať a zlepšiť sa v jazyku. Mohla som ísť do jazykovej školy a zlepšiť sa v španielčine. Tento rok, najmä ako sa zdvihli ceny energií, bolo omnoho jednoduchšie dovoliť si žiť a študovať v Brne. Pretože popri medicíne nie je ľahké brigádovať. Brigádujem, ale nie tak, ako by som možno mohla pri iných odboroch, lebo učiť sa na medicíne treba relatívne dosť. Páčilo sa mi aj to, žeby som mohla inšpirovať ostatných, lebo mne veľmi pomohlo rozvíjať sa a rada by som to nejako vrátila.
Vaším snom bola práca pre Lekárov bez hraníc. Stále to platí?
Foto: Anna Jambrichová
To si myslím, že bude platiť stále. Už keď som bola na strednej, túžila som urobiť niečo viac. Aj ja som si v živote prešla psychicky ťažkými obdobiami, ale stále mi pripadá, že keď človek vyrastá v Európe, tak má relatívne pohodlný život. Ale nepáči sa mi, že to tak nie je všade vo svete. Nepríde mi fér, že ja mám právo ísť študovať na školu, ktorá je takmer zadarmo a jediné, čo musím riešiť, je zaplatiť si stravu a ubytovanie. A súčasne je veľmi veľa dievčat vo svete, ktoré nemôžu ani len ísť do školy, sú závislé od mužov a nemajú v rozhodnutiach ohľadom svojho života žiadne slovo. A ja nechcem, aby to tak bolo. Možno je to veľmi naivná myšlienka, ale chcela by som prispieť aspoň maličkým kúskom k tomu, aby sa to zmenilo. A to je aj dôvod, prečo som išla na medicínu. Chcem, aby som v jednom momente bola niekde, kde síce bude možno aj vojna okolo mňa, ale ja by som pomáhala iným. Medicína je niekedy mentálne veľmi ťažká, ale s vidinou, že možno raz budem pracovať pre Lekárov bez hraníc, ma ženie vpred.
Dá sa to vydržať s vidinou, že budete môcť pomôcť až v budúcnosti?
My pomáhame už teraz. V Česku existuje myšlienka s názvom Medici na ulici, keď chodíme pomáhať bezdomovcom. A tak už teraz vidím ľudí, ktorí nemajú toľko čo ja, a to ma poháňa im pomáhať.
Prečo ste si zvolili španielčinu ako jazyk pre svoj rozvoj?
Foto: Anna Jambrichová
Súvisí to s Lekármi bez hraníc. Tam je angličtina úplnou samozrejmosťou, ale aby vás posudzovali za kandidáta, musíte ovládať španielčinu alebo francúzštinu. A počas covidu som nemala čo robi,ť a tak som sa do toho pustila naplno, aby som skončila s certifikátmi z tohto jazyka. Momentálne pracujem na francúzštine a nemčine, aby som si mohla potom vybrať, kam chcem ísť – do Afriky, Indie alebo Latinskej Ameriky, ktorá sa stala mojou srdcovkou.
Vaším veľkým koníčkom je beh. Čo vám šport dáva?
V škole je toho veľmi veľa. Keď idete behať, tak vypnete a nič iné neexistuje. A to mi veľmi vyhovuje. Podobne je to s plávaním alebo lezením. Aj keď som bola v Španielsku, tak som striedala beh pozdĺž pobrežia a moje obľúbené surfovanie. Škola mi nedáva možnosť systematickejšie trénovať na maratón, ale behám zvyčajne polmaratóny, zvládnem tak tých 30 až 35 kilometrov.
Ako človek zo Žiliny, kde by ste tam pozvali ľudí na beh?
Foto: Anna Jambrichová
Ja som veľmi rada behávala k hradu Starhrad, čo je 35 kilometrov, takže možno pre mnohých vhodné skôr ako cyklovýlet. Veľmi dobré behy sú však aj z centra k Budatínskemu parku alebo pozdĺž Vodného diela Žilina.
Čo by mali ľudia v okolí Žiliny vidieť?
Milujem prírodu a v okolí Žiliny sa jej ponúka veľa, najmä hory, ktoré mi tu v Brne chýbajú. Odporučila by som Malú Fatru, Starhrad, novú cyklotrasu smerom k Terchovej. Pri Žiline sa dá urobiť neskutočne veľa výletov.
Ktorá je vaša obľúbená destinácia v zahraničí?
Foto: Anna Jambrichová
Určite to bude Španielsko. Je akoby zložené z veľa malých rôznych krajiniek a dá sa tam vždy z čoho vyberať. Na severe Španielska, v Baskicku, je miesto, ktoré sa volá Zarautz. A to je asi to najkrajšie miesto, na akom som kedy bola. Toto leto som bola na severozápade v Galícii a tam je miesto, ktoré sa volá Finsiterre, čo v preklade znamená koniec sveta. A aj tam je prenádherne. Na juhu v Malage je síce veľmi teplo, ale je tam zas nádherná architektúra, kde je viditeľný silný arabský vplyv.
Máte vysnívané miesta, kam chcete ísť?
Asi všade (smiech). Južná Amerika, Afrika, určite by som chcela ísť do Mexika či do Indie. Do Indie dúfam, že sa v dohľadnej dobe skutočne pozriem. Lebo na fakulte máme program, v ktorom zbierame body a keď ich máme dosť, môžeme ísť na stáž. Veľmi dúfam, že budúci rok sa mi to podarí.
Káva alebo čaj?
Káva. Káva. (smiech) Ja radšej spím, než raňajkujem, ale ráno nesmie chýbať káva s mliekom. Bez nej by mi asi bolo ráno ťažko. Ale inak mám rada kávu čiernu a silnú, nech je jej chuť výrazná.
Ktoré je pre vás najlepšie domáce jedlo a aká zahraničná kuchyňa vám je blízka?
Foto: Anna Jambrichová
Som vegetariánka, ale top slovenské jedlo sú jednoznačne halušky. Nie som bohvieaký kuchár, ale toto jedlo som pravidelne robila aj v Španielsku. Tým, že mám rada zeleninu, tak mám rada aj mexickú kuchyňu a tiež španielsku a taliansku, s ktorými sa neodlučiteľne spájajú aj morské plody.