Rýchly nárast priemernej teploty Zeme je spôsobený obrovským množstvom skleníkových plynov vrátane oxidu uhličitého, ktoré sa uvoľňujú do atmosféry v dôsledku ľudskej činnosti. Intenzita klimatickej zmeny sa môže líšiť v jednotlivých regiónoch, ale očakávané zhoršenie sa týka všetkých krajín na celom svete. Tieto zmeny si môžeme zažiť už aj dnes v podobe letných horúčav, prívalových daždí, ale sem patria aj mierne zimy, extrémne suché obdobia, ale aj davy ľudí migrujúcich z oblastí, ktoré sa stávajú neobývateľnými.
Topiaca sa Arktída
Foto: Pexels / Pia Britton
V súčasnosti sa globálne priemerné teploty zvyšujú o 0,1 až 0,3 stupňa Celzia za desaťročie. V najväčšom rozsahu to zasiahlo Arktídu, kde vedci zaznamenali dva až trikrát vyššie hodnoty celosvetového priemeru.
Mnoho turistov navštevujúcich Island si tiež zájde na deň alebo dva do Grónska, ktoré je vzdialené necelých dvoch hodín lietadlom. Ak si spomenieme najväčší ostrov na svete, každému z nás hneď napadnú nekonečné ľadové polia. Žiaľ, to už ani zďaleka nie je pravda: od roku 1985 sa veľké ľadovce ustúpili už asi tri kilometre, a zdá sa, že tento jav je nezvratný. Grónske topiace sa ľadovce ohrozujú celú planétu, pretože ich voda sa dostane do oceánu, čo najviac spôsobí zvyšovanie hladiny morí: v roku 2019 spôsobila nárast o 2,2 milimetra len za dva mesiace!
Ubúdajúce ostrovy
Foto: Drive Magazine SK
Stúpajúca hladina morí spôsobila na ostrove Gan na atole Addu to, že sedieť vo vode môžete aj stovky metrov od brehu mora.
V dôsledku topenia ľadovej pokrývky a ľadovcov Arktídy, sa počas 20. storočia hladina morí sa zvýšila o 15 centimetrov. Najkrajšie fotky v kalendároch sú z Maldivských ostrovov, ktoré sú najnižšie ležiacou krajinou na svete. Maldivská republika sa nachádza v Indickom oceáne a skladá sa z 1200 ostrovov, a ani jeden z nich nie je väčší ako 13 kilometrov štvorcových. Osemdesiat percent z tých ostrovov leží takmer na úrovni hladiny mora, alebo menej ako 1 meter nad vodou.
Stúpajúca hladina vody môže zaplaviť veľa oceánskych ostrovov, môžeme však očakávať vážne následky na pobrežiach Indického oceánu, ako aj na viacerých úsekoch pobrežia Spojených štátov amerických a Latinskej Ameriky. Vážne problémy sa môžu vyskytnúť aj v Európe: obzvlášť zraniteľnými oblasťami sú napríklad Benátky, Holandsko, ale aj východné pobrežie Anglicka.
Miznúce koralové útesy
Foto: Getty Images Hungary
Zvyšujúca sa teplota morí spôsobí, že sa pestrofarebné koraly oplývajúce životom zmenia na vyblednutú púšť v mori.
Globálne zvýšenie priemernej teploty o 1,5 stupňa Celzia môže spôsobiť úplné zmiznutie koralových útesov. Súčasná situácia je už teraz mimoriadne smutná: v rokoch 2015 až 2018 asi tretina Veľkého koralového útesu pri pobreží Austrálie sa „uvarila" v nezvyčajne teplej morskej vode. Pokiaľ nebude súčasná úroveň uhlíkových emisií drasticky znížená, tento fantastický prírodný zázrak – ktorý je domovom nespočetných druhov zvierat – môže úplne zmiznúť do roku 2040.