Víkendový citybreak v Berlíne

Len málo miest v Európe si zachovalo status hlavného mesta s takou relaxačnou atmosférou, ako je hlavné mesto Nemecka, Berlín. Ponúka jednu z najrozmanitejších kultúrnych scén, veľké množstvo pamiatok, históriu, na ktorú nikdy nesmieme zabudnúť a k tomu pohodu, aká sa vo veľkých mestách len tak nevidí.

Foto: Drive Magazine

Dostať sa do Berlína je relatívne jednoduché a máte niekoľko možností: nízkonákladové letecké spoločnosti sem ponúkajú dostupné letenky, autom sem z Bratislavy prídete za asi 7 hodín jazdy a vlakom sa sem dostanete s jediným prestupom v Prahe nielen z Košíc, ale aj z Bratislavy. Berlín má fantastickú spleť metra (U Bahn), nadzemných dráh (S Bahn), električiek a autobusov a neobmedzený lístok si kúpite jednoducho cez mobilnú aplikáciu BVG. Jednodňový neobmedzený lístok vás vyjde na 8,80 eur. Kam s ním vyraziť?

Berlínsky múr

Foto: Drive Magazine


V Berlíne sa nedá obísť najznámejší symbol studenej vojny, ktorý mesto rozdeľoval od roku 1961 po dlhých 28 rokov. Keď po založení Nemeckej spolkovej republiky na západných okupačných zónach a Nemeckej demokratickej republiky na sovietskej okupačnej zóne odišli z NDR takmer tri milióny obyvateľov prevažne cez zle kontrolovateľnú hranicu v Berlíne, rozhodli štátnici z NDR o vybudovaní múra. Jeho dĺžka presahovala 45 kilometrov v meste a tiahla sa ešte 120 ďalších kilometrov v Brandenbursku. Po páde Berlínskeho múra v novembri 1989 dodnes zostali v meste jeho časti. Oplatí sa prejsť popri East Side Gallery na brehu rieky Spréva. Každý segment dodnes stojacej časti múra dostal k dispozícii iný umelec na svoje umelecké vyjadrenie, a tak tu máte akúsi veľmi pestrú a bohatú outdoorovú galériu. O Berlínskom múre sa viac dozviete na konci tejto galérie v Múzeu Berlínskeho múra.

Berlínsky múr

Foto: Drive Magazine


V Berlíne sa nedá obísť najznámejší symbol studenej vojny, ktorý mesto rozdeľoval od roku 1961 po dlhých 28 rokov. Keď po založení Nemeckej spolkovej republiky na západných okupačných zónach a Nemeckej demokratickej republiky na sovietskej okupačnej zóne odišlo z NDR takmer tri milióny obyvateľov prevažne cez zle kontrolovateľnú hranicu v Berlíne, rozhodli štátnici z NDR o vybudovaní múru. Jeho dĺžka presahovala 45 kilometrov v meste a tiahla sa ešte 120 ďalších kilometrov v Brandenbursku. Po páde Berlínskeho múra v novembri 1989 dodnes zostali v meste jeho časti. Oplatí sa prejsť popri East Side Gallery na brehu rieky Spréva. Každý segment dodnes stojacej časti múru dostal k dispozícii iný umelec na svoje umelecké vyjadrenie a tak tu máte akúsi veľmi pestrú a bohatú outdoorovú galériu. O Berlínskom múre sa viac dozviete na konci tejto galérie v Múzeu Berlínskeho múru.

Berlínsky múr

Foto: Drive Magazine


V Berlíne sa nedá obísť najznámejší symbol studenej vojny, ktorý mesto rozdeľoval od roku 1961 po dlhých 28 rokov. Keď po založení Nemeckej spolkovej republiky na západných okupačných zónach a Nemeckej demokratickej republiky na sovietskej okupačnej zóne odišlo z NDR takmer tri milióny obyvateľov prevažne cez zle kontrolovateľnú hranicu v Berlíne, rozhodli štátnici z NDR o vybudovaní múru. Jeho dĺžka presahovala 45 kilometrov v meste a tiahla sa ešte 120 ďalších kilometrov v Brandenbursku. Po páde Berlínskeho múra v novembri 1989 dodnes zostali v meste jeho časti. Oplatí sa prejsť popri East Side Gallery na brehu rieky Spréva. Každý segment dodnes stojacej časti múru dostal k dispozícii iný umelec na svoje umelecké vyjadrenie a tak tu máte akúsi veľmi pestrú a bohatú outdoorovú galériu. O Berlínskom múre sa viac dozviete na konci tejto galérie v Múzeu Berlínskeho múru.

Checkpoint Charlie a Postupimské námestie

Foto: Drive Magazine

Checkpoint Charlie.


Po prejdení na druhú stranu rieky nastupujeme na U Bahn a presúvame sa na známu Friedrichstrasse. Táto známa nákupná promenáda meria viac ako tri kilometre a prevedie vás popri známom bode s názvom Checkpoint Charlie.

Hoci múr rozdelil Berlín na dve časti, stále tu aj počas studenej vojny bol hraničný priechod. V tom čase tu však na seba na oboch stranách mierili hlavňami americké a ruské tanky a checkpoint bol zabarikádovaný s vyhliadkovou vežou, ostnatým drôtom a vrecami. Replika tohto bodu sa stala jedným z najznámejších turistických spotov v meste. No zároveň slúži aj ako spomienka na minulosť, ktorá sa nikdy nesmie zopakovať.

My si ešte robíme krátku odbočku na Postupimské námestie (Potsdamer Platz). Na tomto mieste boli inštalované prvé semafory v Nemecku, no dnes sa tu cítite, akoby ste chvíľu boli v centre amerického mesta. Obrovské moderné budovy len pár metrov od tých starých zvýrazňujú kontrasty, aké zažijete len v Berlíne.

Checkpoint Charlie a Postupimské námestie

Foto: Drive Magazine

Postupimské námestie v Berlíne.


Po prejdení na druhú stranu rieky nastupujeme na U Bahn a presúvame sa na známu Friedrichstrasse. Táto známa nákupná promenáda meria cez tri kilometre a prevedie vás popri známom bode s názvom Checkpoint Charlie.

Hoci múr rozdelil Berlín na dve časti, stále tu aj počas studenej vojny bol hraničný prechod. V tom čase tu však na seba na oboch stranách mierili hlavňami americké a ruské tanky a Checkpoint Charlie bol zabarikádovaný s vyhliadkovou vežou, ostnatým drôtom a vrecami. Replika tohto bodu sa stala jedným z najznámejších turistických spotov v meste. No zároveň slúži aj ako spomienka na minulosť, ktorá sa nikdy nesmie zopakovať.

My si ešte robíme krátku odbočku na Postupimské námestie (Potsdamer Platz). Na tomto mieste boli inštalované prvé semafory v Nemecku, no dnes sa tu cítite, akoby ste chvíľu boli v centre amerického mesta. Obrovské moderné budovy len pár metrov od tých starých zvýrazňujú kontrasty, aké zažijete len v Berlíne.

Ríšsky snem a Brandeburská brána

Foto: Drive Magazine

Od Checkpointu Charlie pokračujeme severne po Friedrichstrasse, až narazíme na známu ulicu Under den Linden – Pod lipami. Bulvár spája Ostrov múzeí s Brandeburskou bránou. Táto 26 metrov vysoká, 65 metrov široká a 11 metrov dlhá stavba bola pôvodne colnou bránou v opevnení Berlína. V búrlivej histórii sa stala symbolom rozdelenia, ale následne aj spojenia mesta. V jej bezprostrednom susedstve nájdete aj známy Ríšsky snem, o budove ktorého sme v Drive magazíne písali v samostatných článkoch.

Ostrov múzeí a televízna veža

Foto: Drive Magazine

Berlínska katedrála.


Ak nebudete pokračovať od Brandeburskej brány na západ do parku a známej zoologickej záhrady Tiergarten, prejdite sa na východ po ulici Pod lipami. Zavedie vás na Ostrov múzeí. Táto pokojná oáza v centre je nádherná nielen svojou architektúrou, ale aj obsahom múzeí, ktoré sa prelínajú miestami a časom. Za umením 19. storočia sa tu môžete vybrať do Alte Nationalgalerie, výlet do starovekého Grécka na vás čaká v Altes Múzeu. Ak vás viac zaujíma staroveký Egypt, máte tu aj Múzeum Neues, kým byzantskú kultúru vám predstaví Bode múzeum. Známe Pergamonské múzeum obsahuje klasické antické, ako aj blízkovýchodné a islamské umenie. Celý Museuminsel (Ostrov múzeí) je už od roku 1999 súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Víkend je najlepšie zakončiť budovou, ktorá vizuálne preslávila Berlín ako jeho dominanta. Televízna veža meria 368 metrov a z jej vyhliadkovej časti vo výške 203 metrov vidíte za dobrej viditeľnosti až do 40-kilometrovej vzdialenosti. Na najvyššiu budovu Nemecka sa vyveziete za 40 sekúnd výťahom a vychutnať si tu môžete aj obed či večeru v rotujúcej reštaurácii, ktorá celú panorámu obíde za dvadsať minút.

Ostrov múzeí a televízna veža

Foto: Drive Magazine

Altes Múzeum.


Ak nebudete pokračovať od Brandeburskej brány na západ do parku a známej zoologickej záhrady Tiergarten, prejdite sa na východ po ulici Pod lipami. Zavedie vás na Ostrov múzeí. Táto pokojná oáza v centre je nádherná nielen svojou architektúrou, ale aj obsahom múzeí, ktoré sa prelínajú miestami a časom. Za umením 19. storočia sa tu môžete vybrať do Alte Nationalgalerie, výlet do starovekého Grécka na vás čaká v Altes Múzeu. Ak vás viac zaujíma staroveký Egypt, máte tu aj Múzeum Neues, kým byzantskú kultúru vám predstaví Bode múzeum. Známe Pergamonské múzeum obsahuje tak klasické antické, ako aj blízkovýchodné a islamské umenie. Celý Museuminsel (Ostrov múzeí) je už od roku 1999 súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Víkend je najlepšie zakončiť budovou, ktorá vizuálne preslávila Berlín ako jeho dominanta. Televízna veža meria 368 metrov a z jej vyhliadkovej časti vo výške 203 metrov vidíte za dobrej viditeľnosti až do 40 kilometrovej vzdialenosti. Na najvyššiu budovu Nemecka sa vyveziete za 40 sekúnd výťahom a vychutnať si tu môžete aj obed či večeru v rotujúcej reštaurácii, ktorá celú panorámu obíde za dvadsať minút.

Ostrov múzeí a televízna veža

Foto: Drive Magazine

Ostrov múzeí v Berlíne.


Ak nebudete pokračovať od Brandeburskej brány na západ do parku a známej zoologickej záhrady Tiergarten, prejdite sa na východ po ulici Pod lipami. Zavedie vás na Ostrov múzeí. Táto pokojná oáza v centre je nádherná nielen svojou architektúrou, ale aj obsahom múzeí, ktoré sa prelínajú miestami a časom. Za umením 19. storočia sa tu môžete vybrať do Alte Nationalgalerie, výlet do starovekého Grécka na vás čaká v Altes Múzeu. Ak vás viac zaujíma staroveký Egypt, máte tu aj Múzeum Neues, kým byzantskú kultúru vám predstaví Bode múzeum. Známe Pergamonské múzeum obsahuje tak klasické antické, ako aj blízkovýchodné a islamské umenie. Celý Museuminsel (Ostrov múzeí) je už od roku 1999 súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Víkend je najlepšie zakončiť budovou, ktorá vizuálne preslávila Berlín ako jeho dominanta. Televízna veža meria 368 metrov a z jej vyhliadkovej časti vo výške 203 metrov vidíte za dobrej viditeľnosti až do 40 kilometrovej vzdialenosti. Na najvyššiu budovu Nemecka sa vyveziete za 40 sekúnd výťahom a vychutnať si tu môžete aj obed či večeru v rotujúcej reštaurácii, ktorá celú panorámu obíde za dvadsať minút.

AMI MÉG ÉRDEKELHET