Materiály a vzory pneumatík

Aj letné pneumatiky, ktoré ešte spoľahlivo slúžia, kým teploty neklesnú do bodu ich výmeny za zimné, majú svoju alchýmiu výroby. Guma na pneumatikách je viskoelastický materiál – niečo medzi elasticko-pevným a lepivo tekutým materiálom, ktorého úlohou je na vozovke držať, nie sa šmýkať. Najpriľnavejšie pneumatiky poznáme z formuly 1 – tzv. slicky sú najpevnejším priľnutím pneumatiky na vozovku. Pochopiteľne, veľmi rýchlo sa ničia a sú prakticky nepoužiteľné za mokrého počasia. Aj preto výrobcovia tvarujú do bežných vozidiel pneumatiky a výrezy do nich tak, aby auto reagovalo vždy tak, ako chceme. Ak sa pred pneumatikou nahromadí voda, ktorá nestíha odtekať, môže vzniknúť nebezpečný akvaplaning. Aj preto sa výrobcovia, ako napríklad Continental, chvália tým, že pri 80-kilometrovej rýchlosti sú ich pneumatiky schopné odviesť až 30 litrov vody každú sekundu. To všetko však platí len vtedy, ak máte v pneumatikách ten správny tlak. Jeho hodnotu si môžete skontrolovať na štítku na dverách auta a kontrolovať by ste to mali aspoň raz mesačne.

Keď zaprší a predtým, než uschne

Aby nebolo málo problémov s vodou, pridávajú sa tu ďalšie faktory. Tie sú dôležité najmä vtedy, ak dlhšie intenzívnejšie nepršalo. Na vozovku sa totiž uvoľňujú častice oleja z vozidiel, prach, kúsky prevážaných materiálov z kamiónov a nezanedbateľný je aj efekt lístia. Ten sa prejavuje najmä na jeseň. Listy obsahujú éterické oleje. Rozjazdením listov sa rozomelú na drobné čiastočky a oleje sa z listov uvoľnia. Veľmi dobre to poznajú železničiari, ktorým rozjazdené listy na koľajniciach spôsobujú väčšiu šmykľavosť, než tú, ktorá panuje v zimných podmienkach. Keď sa po dlhšom suchu rozprší a vy vyrazíte na cesty, medzi asfaltom a pneumatikou vášho auta sa nachádza práve táto „kaša“ prachu, olejov, peľov a iných drobných častí. A tá je veľmi šmykľavá. Preto na začiatku dažďa, kým sa vozovky poriadne očistia, dajte nohu z plynu, udržujte si väčší odstup od vozidiel pred vami a myslite rovnako ako na zimnej zľadovatenej vozovke. Ak prejdete hlbšou vodou, pomôžte brzdám získať ich schopnosť rýchlo zastaviť tým, že niekoľkokrát jemne pribrzdíte a tým im pomôžete rýchlejšie preschnúť a získať tak maximálnu efektivitu.

Akvaplaning – čo robiť a ako sa mu vyhnúť

Najväčším strašiakom jazdenia po mokrej vozovke je akvaplaning. Pri ňom sa pred kolesom nahromadí veľa vody, ktoré vzor pneumatiky nestíha odvádzať. Keď sa pneumatika dostane na túto vodnú bublinu, auto sa stane prakticky neovládateľné. Ak sa to stane, nebrzdite, nepridávajte, len zložte nohu z plynu, stlačte spojku a nechajte auto spomaliť zotrvačnosťou. Nehýbte prudko volantom, len ho smerujte tam, kam chcete ísť – ideálne rovno. Spomalením postupne voda odtečie a pneumatika získa kontakt s vozovkou.

Akvaplaning môžete dostať už pri rýchlosti 80 km/h, preto pomôžu nižšia rýchlosť a nižší rýchlostný stupeň pri jazde na vozovke. Ak sa mu chcete vyhnúť, nebrzdite prudko, hýbte jemne volantom v rámci vášho jazdného pruhu a držte sa vyjazdených stôp na ceste, kde nie je voda. Vypnite adaptívny tempomat a doprajte si viac priestoru medzi autami pred vami.