Sedem divov Kysúc a nový koncept bratislavskej ZOO

Aj malá obec v slovensko-českom pohraničí neďaleko Čadce dokáže mať svoju atrakciu pre turistov – a to v podobe až siedmych divov Kysúc.

V hlavnom meste zas pracuje nová riaditeľka ZOO na novom koncepte. Ten zahŕňa aj plán na vytvorenie kolekcie karpatských zvierat a poslanie modernej zoologickej záhrady ako rezervoára záložnej populácie ohrozených živočíchov.

Foto: TASR


Sedem divov Kysúc

Foto: TASR

Návštevníci kysuckej obce Korňa môžu obdivovať sedem divov, ktoré uchovávajú históriu a život obyvateľov. Najznámejším je miestny prameň prirodzene vyvierajúcej ropy. Nachádza sa približne 150 metrov od parkoviska pri hlavnej ceste a je k nemu voľný prístup. V roku 1973 ho vyhlásili za chránený prírodný výtvor a od roku 1995 je prírodnou pamiatkou. Druhým divom obce je veterný mlyn v osade u Šulca, ku ktorému treba prejsť približne tri kilometre cez les. Ďalším divom je drevený kostolík, terajšie Pastoračné centrum Korňa. Troma divmi Korne sú tri mohutné lipy, ktoré má obec aj v erbe a siedmym – nehmotným – divom obce sú Hricovia, ktorí chodili v období Vianoc s betlehemcami a koledovali. Novou dominantou obce sa nedávno stal Múr histórie. Jeho vybudovanie je projektom na záchranu historického dedičstva a architektúry Kysúc, ktorý chce pomôcť zachovať aspoň časti z dreveníc a iných historických objektov v dezolátnom stave. Vďaka Múru histórie sa podarilo zachovať štítové steny dvoch dreveničiek. Mladšia je z roku 1940 a pochádza spod osady U Chylov z Korne. Väčšia drevenička z Podvysokej je z roku 1849 a je od majiteľky, ktorá pochádza z kornianskej osady Murašonky. Nápis Múr histórie vyrezal a daroval obci Jozef Jakuš, ktorý pôsobil v Korni 11 rokov ako obvodný lekár.

(TASR, red)

Nový koncept bratislavskej ZOO

Foto: Facebook ZOO Bratislava

Nová riaditeľka bratislavskej ZOO Júlia Hanuliaková pracuje na novom koncepte záhrady. Jej zámerom je vytvoriť ZOO, ktorá môže konkurovať najlepším zoologickým záhradám v okolitom regióne. Jedným z jej plánov je vytvoriť kolekciu karpatských zvierat, takzvaný Karpatský les. Záhrada podľa nej svojou rozlohou a skladbou vegetácie poskytuje ideálne prírodné podmienky pre chov živočíchov, ktoré sa stali symbolmi slovenských lesov ako rysy, vlky, medvede, zubry či rôzne druhy kopytníkov. Za dôležité kritérium pre výber konkrétnych druhov zvierat považuje poslanie modernej zoologickej záhrady ako rezervoára záložnej populácie ohrozených živočíchov. Prioritou je ale vyriešenie chovného zariadenia pre medveďa Félixa, ktorý je dlhodobo umiestnený v nevyhovujúcich podmienkach zastaraného výbehu zo 60. rokov. Nová riaditeľka má veľké skúsenosti zo Spojených štátov amerických, kde si vybudovala kariéru renomovanej návrhárky zoologických záhrad. Riaditeľkou bratislavskej ZOO je od novembra 2020, ale spolupracovala s ňou už v minulosti pri vytvorení nového prostredia pre vlky. Tento lesný priestor je vysoko oceňovaný. Zoologická záhrada Bratislava je najnavštevovanejšou inštitúciu hlavného mesta. Rozprestiera sa na rozlohe 96 hektárov a počas svojej 60-ročnej histórie sa stala domovom pre 183 druhov zvierat.

(TASR, red)

AMI MÉG ÉRDEKELHET